Učiteľ prišiel do triedy, zapísal chýbajúcich a povedal deckám, že dnes je cieľ hravo preopakovať vybrané slová a použijú na to upravené pexeso. Požiadal decká, aby sa rozdelili do 5 skupín po 4. Rozdal každej skupine pexesové karty, kde jeden pár tvorili dve rôzne kartičky, na jednej bolo napísané vybrané slovo a na druhej, do páru, kresba toho vybraného slova. Decká hrali v skupinkách. Jedna skupina skončila po 10 minútach a čakala. Zvyšné 4 sa hrali. Asi po ďalších desiatich minútach skončili ďalšie dve skupiny. Tri skupiny, ktoré skončili, začali nahlas hovoriť. Učiteľ ich sporadicky okrikoval. Asi v 35. minúte hodiny, keď 2 skupiny ešte stále neskončili, ukončil prácu, požiadal decká, aby vymenovali, ktoré vybrané slová mali v pexese a s akým y/i sa písali. Následne si na konci hodiny vypýtal pomocou palca spätnú väzbu, ako sa deťom hodina páčila. Všetky palce sa zdvihli hore a učiteľ poďakoval. Zároveň so zvonením skončila hodina.

Ak bola hodina veľmi nevydarená a učiteľ z nej prichádza ako zbitý pes, poprípade ide o učiteľa, ktorý je vo všeobecnosti prehnane sebakritický, môžete zvoliť otázky, ktoré mu neumožnia „plakať“:

 

Feedback by mal byť vyvážený (obsahuje pozitíva aj negatíva), stručný, jasný, zrozumiteľný, konkrétny, nehodnotiaci, dávaný ako dar s úctou a láskou smerom k učiteľovi. 

Odporúčam použiť klasický feedback PLUSY a MÍNUSY.  Nie je to žiadna raketová veda, mentor jednoducho vymenuje niekoľko plusov a niekoľko mínusov. Ešte spomeniem dve alternatívne formy tohto typu feedbacku. Prvou je, že PLUSY ponecháme a MÍNUSY nahradíme slovným spojením PRIESTOR NA ZLEPŠENIE. Druhou alternatívou je, že PLUSY nahradíme slovom OCEŇUJEM a MÍNUSY slovným spojením OCENIL BY SOM. Tieto dve obmeny sú menej konfrontačné a poskytujú optimistickejší pohľad na negatíva.

Spätná väzba (feedback), ktorú dá mentor učiteľovi po hodine, môže vyzerať napríklad takto:

 

Ak sme v predchádzajúcej časti spomínali, že si mentor nerobí nič z toho, ak sa učiteľ rozhodne neprijať niektoré negatíva, je na mieste otázka, čo teda bude mentor s učiteľom v rámci mentoringu riešiť. O tom, čo budú riešiť, nerozhoduje nik iný, ako učiteľ. Ja zvyčajne tretiu časť mentoring rozhovoru začínam otázkou: 

„Tak, už si niečo povedal ty, aj ja som ti dal svoj pohľad. Vieš, aký sme si na začiatku mentoringu stanovili veľký cieľ. O čom sa chceme dnes zhovárať?“ Ono, môže dokonca nastať situácia, že učiteľ síce skúšal nejaké dohodnuté kroky z minula, ale dnes sa mu na hodine pobili žiaci a on si potrebuje premyslieť, ako na to bude reagovať, ako celú situáciu uzavrie, poprípade, ako by mal zareagovať, ak sa mu to stane nabudúce. Ak má učiteľ vnútorné presvedčenie, že potrebuje riešiť aktuálny požiar, nemal by ho mentor tlačiť do niečoho iného. Len si to podržať na pamäti a keď sa všetko vráti do normálu, tak sa k „odparkovaným“ témam vrátiť.  

Ďalšou možnosťou, ako začať tretiu časť Spolu, je:

„Tu sú kroky, ktoré sme si na minulom stretnutí dohodli. Ako to dopadlo?“ Z výsledku reflexie predošlých krokov a zváženia, nakoľko sme sa priblížili k pôvodne stanovenému cieľu, možno potom prejsť k tomu, o čom sa budeme zhovárať, čo bude dnešná zákazka, kontrakt. 

 

B/Rozbubranie (Preskúmanie témy)

Túto časť volám rozbubranie 😊 Neviem presne, čo to znamená, ale predstavujem si to, ako keď nalejete do drezu saponát a pustíte plným prúdom vodu 😊 Začne to peniť a tá pena rastie a je našuchorená. Presne týmto spôsobom kladiete otázky, občas aj zdanlivo od témy, každopádne, otázky kladieme bez akejkoľvek snahy hľadať konkrétne kroky, konkrétne riešenie. Ja dokonca sám sebe zakazujem položiť v tejto časti otázku: „Čo teda spravíš nabudúce?“.

Predstavte si, že máme učiteľa, ktorý sa trápi s tým, že počas skupinovej práce je aktívna sotva polovica triedy.

Príklady otázok do rozbubrania: 

C/Lievik

Keď už sme riadne rozbubrali a napenili a učiteľ si zvedomil, čo všetko vyskúšal, čo už fungovalo a čo nefungovalo, ako sa v tom cítil, ako sa cítili žiaci, v čom je dobrý, čo je preňho dôležité, dokonca už má prvé nápady, čo by nabudúce podnikol, je najvyššie čas, zúžiť rozhovor. Sme zlatokopovia na rieke, ktorí nabrali plnú misku piesku so zlatými zrnkami. Hor sa povyberať tie zrnká, predsa nepôjdeme od rieky s ťažkými vedrami piesku :D Cieľom je vybrať všetko, čo je relevantné z hľadiska stanoveného cieľa a začať uvažovať, čo ďalej. Ako bude vyzerať ďalšia AKCIA, ďalší krok, smerujúci k veľkému cieľu, stanovenému na začiatku našej spoločnej cesty. Niekedy učiteľ sám od seba začne kreovať ďalší krok, čo spraví a ako. V takom prípade ho mentor už len „trápi doplňujúcimi otázkami, vďaka ktorým si učiteľ ujasní, čo presne spraví, ako to spraví a kedy (ako to vyzerá v takom prípade, nájdete celkom na konci tejto metodiky, kde je ukážka celého mentoring rozhovoru). Ak však učiteľ nezačne prirodzene sám hľadať ďalšie kroky, môže ho mentor trošku „postrčiť“.

Príklady „postrkávacích“ otázok do lievika: 

 

D/Akcia (Konkrétne kroky)

Najskôr sme si stanovili zákazku, následne sme rozbubrali, potom sme vliali do lievika, zúžili a teraz si ujasnime, čo presne učiteľ spraví, kedy to spraví a ako to spraví. Tu je dôležité, aby bolo učiteľovi nad slnko, mesiac, mliečnu dráhu jasnejšie, čo presne spraví, ako a kedy.

Príklad:

Učiteľ po rozbubraní a zúžení navrhuje: „Dobudúcna zlepším zadanie tým, že ho spresním, lebo práve kvôli nepresnosti decká nenaplnili moje očakávania.“ Na prvý pohľad sa zdá všetko jasné, lenže takto zadefinovaný ďalší krok (malý cieľ) si koleduje o neúspech. Vôbec totiž nie je jasné, čo učiteľ spraví. Takže mentor kladie otázky: V čom bude zadanie iné, ako bolo na poslednej hodine? Budeš ho čítať, alebo hovoriť z hlavy? Budeš ho premietať, alebo ho vytlačíš pre žiakov? Koľko času bude trvať zadanie? Aký rozsah bude mať? Ako si overíš porozumenie? Kedy presne, na ktorej hodine, skúsiš „upgrade“ zadanie? Koľkokrát to vyskúšaš, kým sa opäť stretneme na mentoringu?

A učiteľ povie: Zadanie budem mať napísané v 5 jasných krokoch na papieri. Zároveň s tým, ako ho budem čítať, budem ho premietať na tabuli. Zadanie bude obsahovať informáciu o čase na prácu - 10 min. a tiež o čase na prezentáciu - 1 min., jasne pomenujem moje očakávanie, že všetci žiaci sú počas zapojení do práce na výstupe a kritériá hodnotenia. Kritériom bude 10 vybraných slov, ktoré budú správne napísané. Zadanie im poviem v jednej minúte. Potom poprosím jedného žiaka, aby zopakoval, ako porozumel on, čo majú robiť a potom ešte dám priestor na otázky. Takéto zadanie skúsim v stredu na dejepise (tretia hodina u šiestakov).

Napríklad pomocou Dixit kariet:

Mentor rozloží pred učiteľom dixit karty a požiada ho, aby vybral jednu, alebo viac kariet, ktoré najlepšie znázorňujú/vystihujú dnešný mentoring. Následne požiada učiteľa, aby povedal, prečo vybral práve túto kartu.