Ďalší deň (pondelok) som mala voľno, lebo v pondelky je prevádzka zatvorená. Hneď ako sme vstali tak sme išli nakúpiť nejaké základné potraviny aby sme mali, čo jesť. Najedli sme sa oddýchli sme si a išli sa pozrieť, kde máme prevádzky, ale bohužiaľ sme schytali dážď. Sadli sme si na kávu, kým sa dážď aspoň trocha neutíšil a vrátili sa späť. 

V utorok bol môj 1. deň. Keď som prišla, tak ma privítal Roberto(vlastník cukrárne). poukazoval mi prevádzku a predstavil ma s ostanými zamestnancami. Ujal sa ma Marvin a hneď mi dal prvú úlohu. Najprv sme iba vykrajovali sušienky a neskôr sme ich ozdobili a vždy sme ich vložili do šokerov. Všetci boli veľmi milí, trpezliví a vždy keď som mala otázku alebo problém mi pomohli. Mali tam aj taký stroj na valkanie cesta. Keď som to 1.krát skúsila cesto mi skoro odtiaľ vyletelo, ale keď už som si to vyskúšala viackrát, tak mi to celkom išlo. Keď som skončila prešla som sa trocha po meste a išla domov. S ostatnými sme sa porozprávali ako bolo najedli sme sa a išli spať. 

Ďalší deň (streda) sme znova robili to isté. Prišla aj nová žiacka, ktorá ale študuje tu v Monze volá sa Camille. Nevedela moc po anglicky, ale nejako sme sa dorozumeli. Neskôr, keď sme dokončili sušienky, ma zavolali a ukázali mi ako sa robia croissanty. Cesto vyvalkal znova ten stroj a potom ho dali na pracovnú dosku a špeciálnym valčekom, ktorý mal v sebe tvary trojuholníkov ho vyvaľkali a my sme ich rolovali do tvaru croissantov.

Štvrtok sme znova ozdobovali sušienky a už som si aj pamätala, ktoré ako treba ozdobiť. Dokonca sa ma aj pýtali či si pamätám, ale samozrejme nie všetky som si pamätala, ale nebol to žiaden problém. Urobili tam aj pizzu pre všetkých, z ktorej mi dali a bola fakt úžasná.

Ďalší deň(piatok) bol taký kľudnejší. Nebolo toľko veľa práce a väčšinou sme iba ozdobovali. Učila som aj Camille nejaké anglické slová a ona mňa zasa talianské. Je to celkom sranda. Plnila som jedny sušienky cukrárskym vreckom, v ktorom bola čokoláda, ale veľmi mi to nešlo. Tak mi ukázali ako sa to má správne držať a hneď mi to išlo ľahšie. Potom sme ukladali sušienky na tácky, ktoré zniesli dole do predajne. Keď som sa vrátila domov rozhodli sme sa ísť prejsť vonku. Prešli sme sa uličkami mesta a sadli si aj na koláč. Boli fakt výborne a pravdepodobne tam pôjdeme znova. 

V sobotu bol ešte viac kľudnejší deň ako v piatok. Neozdobovali sme nič iba vykrajovali a robili prípravy pravdepodobne na ďalší deň. Všetko čo sme vyrkojili sme zas dali do šokerov. Potom sme dávali riady do umývačky a upratovali. Dali nám aj zmrzku, ktorú doniesla Camille, keďže jej mama vlastní zmrzlináreň. Bola fakt výborná. Potom sme ukladali croissanty na plechy, aby boli pripravené na druhý deň. Keď som sa vrátila domov, tak som oddychovala. 

Dneska(nedeľa) nemám v pláne nič špeciálneho ako užívať si voľný deň na oddych a písanie denníka.

Dnes som bol prvýkrát v reštaurácii Saint a práca sa mi tam páčila. Zamestnanci boli milí a všetko mi postupne vysvetlili. Roznášal som objednávky, nalieval víno a celkovo to tam malo príjemnú atmosféru. Prostredie bolo veľmi pekné a útulné. Jedlo mi síce pripravili trochu menšie, ale bolo výborné. Kuchar bol vtipný, milý a dokonca sa vedel dohovoriť aj po česky.

Po práci sme sa rozhodli pozrieť obchody a trochu sa prejsť. Neskôr som si dal na večeru výbornú pizzu – jedlo tu je úplne na inom leveli.

21. októbra

Dnes som mal voľno. Po zobudení som si spravil mrazenú pizzu a prečítal pár strán z knihy. Potom sme išli nakúpiť nejaké oblečenie. Neskôr som sa vybral asi na hodinku von s miestnymi ľuďmi – ponúkli sa, že mi vo voľnom čase môžu ukázať mesto. Potom som sa vrátil na apartmán a strávil tam nejaký čas, kým sme sa s Oliverom nerozhodli ísť do McDonald’s a prejsť sa po meste.

22. októbra

Dnes bolo opäť voľno, takže sa toho veľa nedialo. Väčšinu dňa som strávil na apartmáne. Počasie nebolo najlepšie, takže som bol len v obchode pár minút od apartmánu.

23. októbra

Bol som na nočnej smene. Bolo tam dosť roboty a čašníci vyzerali byť trochu nervózni, ale inak sa to dalo.

24. októbra

Dnes bolo pekne, tak som si vychutnal kávu na balkóne a pripravil sa na nočnú smenu. Skočil som kúpiť niečo na jedlo.

Na nočnej smene to bolo v podstate rovnaké ako včera – príprava servítok, čistenie stolov, vynášanie drinkov a podobne.

Nešlo mi to najlepšie, ale nejako som to zvládol. Čašníci na tejto smene však vyzerali byť celkom v strese, lebo bolo pomerne plno – ale to sa stáva.

25. októbra

Ranná smena prebiehala v pohode, bolo tam veľa zákazníkov, ale všetko išlo fajn.

Ráno som pripravil terasu na obedy, reštauráciu a hlavne som vynášal nápoje a debarasoval, keď odišli zákazníci.

Po skončení som išiel von s miestnymi ľuďmi, ktorí mi trochu poukazovali mesto a zobrali ma na strechu bytu, odkiaľ bolo vidno celú Monzu aj Miláno.

Ešte sme sa zastavili u nich – mali veľmi pekný byt so záhradou. Zostali sme sa rozprávať a potom som už išiel domov.

26. októbra

Dnes to bola opäť ranná smena ako tá predošlá. Cítim sa tu trochu nepríjemne, ale už si na robotu začínam zvykať.

Nie je sa tu veľmi s kým rozprávať, lebo nie všetci hovoria dobre po anglicky, ale vždy sa nejako dorozumieme, čo sa týka práce.

Po skončení som išiel zasa von s miestnymi známymi – išli sme do najväčšieho parku v Monze vyvenčiť psa. Nezdržali sme sa dlho, ale bolo tam veľmi pekne.

27. októbra

Bolo pekné počasie a ranná smena už bola fajn. Začínam si tam zvykať, ale stále by som privítal väčšie porcie jedla.

Na rannej smene bol jeden čašník, s ktorým sa dalo pokecať, a prišiel aj taký vtipný čašník Milo, ten bol fajn.

Na záchodoch vypadol prúd, tak sa tam muselo svietiť lampičkou, čo bolo vtipné.

Po skončení som nič moc nerobil, lebo s Ellou máme vždy rozdelené smeny, takže je celkom problém ísť sa spolu poobzerať po meste.

28. októbra

Ranná smena prebiehala podobne ako včera. Zákazníkov nebolo veľa, všetko išlo v pohode a už sa tam aj cítim lepšie.

Keďže bolo ideálne množstvo zákazníkov, bolo pokojné prostredie a už som sa naučil, ako tam všetko funguje.

Už rozumiem miestnemu štandardu, ale nie je to práve miesto, kde by som sa naučil nejaké profesionálne zručnosti.

Dnes kuchári varili jedlá z nového menu a mohli sme si niečo vybrať, tak som skúsil chobotnicu. Počas fotenia však vychladla, takže už nebola najlepšia.

Po práci som len oddychoval, lebo som nemal nič v pláne. Na večeru som si objednal Burger King a ten bol fakt dobrý.

29. októbra

Celý deň som strávil doma, nebolo veľmi čo robiť, tak som pozeral seriály.

S Ellou sme mali v pláne ísť na večeru, ale to nam prekazilo počasie, tak sme si nakoniec objednali sushi.

Na to, koľko stálo, bolo dosť malé – ale to sa stáva, nabudúce skúsim objednať inde.

30. októbra

Išli sme s Ellou a Oliverom do Milána. Najprv sme skočili do Popeyes a potom sme prešli asi šesť obchodov, ale všetko bolo dosť drahé.

Našiel som tam jedny nohavice z kolekcie, ktorá sa už dlho nepredáva, ale žiaľ, boli mi príliš veľké, tak si ich nakoniec kúpil Oliver.

V jednom z obchodov som si našiel aj niečo pre seba. Po nákupoch sme si boli pozrieť pamiatky – bolo to neskutočne veľké a úchvatné.

Architektúra mesta sa mi veľmi páčila, celé mesto bolo obrovské a hlavná vlaková stanica bola velká ako nákupné centrum.

Proste niečo neskutočné – urobili sme si pár fotiek a keď sa zotmelo, išli sme domov.

31. októbra

Ráno sme s Ellou skočili do obchodu, aby sme nakúpili potrebné veci na japonské lievance, pretože sme tu našli javorový sirup a museli sme to využiť.

Po pečení lievancov sme sa začali chystať do práce, lebo sme obaja išli na smenu od 17:00 a končili okolo polnoci.

Do reštaurácie nám chodili deti v halloweenskych kostýmoch po cukríky – bolo to také milé.

Ľudí nebolo až tak veľa, ako sa očakávalo, hral tam aj DJ, ale nebolo to tak plné ako minulý víkend.

Pracovalo sa veľmi dobre, mal som si tam s kým pokecať, keďže tam bola aj Ella, a robotu sme zvládali v pohode.

Atmosféra bola uvoľnená a väčšina zamestnancov si na nás začína zvykať – a ja na nich tiež.

1. novembra

Dnes mám nočnú smenu, veľmi sa na ňu neteším, ale čo sa dá robiť.

Síce je zlé počasie, ale myslím si, že v sobotu bude reštaurácia opäť preplnená ako minulý víkend.

Utorok - Znova začal pracovný deň a hneď zrána sme sa vrhli do prípravy. Marvin ma skúšal či si pamätám, ktoré cesto sa vykrajovalo akým vykrajovátkom. Niekedy som vedela, ale nepamätala som si všetky. Alessandro sa ma spýtal či ho nenaučím počítať do 10 po slovensky a chcel aby som mu to aj napísala na papier. Tak som mu to aj napísala, aj pomaly vyslovila, aby si to zapamätal. Roberto mi na papier napísal koľko táciek croissantov treba a doniesol mi aj vozík, aby som to nemusela niesť (tie tácky) v rukách.

Streda - Prišla už aj Camilla a mali sme veľkú srandu. Marvin pustil pesničky a aj sme si spievali. Boli sme radi, že už nám konečne ide hudba, lebo väčšinou to pretestovalo. Znovu sme pripravovali a zdobili sušienky a dneska mal narodeniny Alessandro. Všetci sme mu blahoželali a pozvali ma aj na tortu, ktorú tam urobili. Bolo to tiramisu a bolo naozaj výborné. 

Štvrtok - Robili a zdobili sme sušienky. Trochu sme mali krízu keďže je tam trocha malý priestor na prechádzanie, takže sme mali menšiu zápchu. Potom sme s Marvinom zaćali robiť sušienky a on ich vykrajoval a ja tvarovala do guličiek a dávala na tácku. Povedal, že to musíme stihnúť pod 10 minút, ale bohužial sa nám to nepodarilo. John pre nás všetkých urobil pizzu, ktorá bolo úžasná. 

Piatok - Bolo toho veľmi málo na robote a všetko sme rýchlo stihli. Neskôr sme robili také jablkové rolky a potom som dávala do foriem cesto. John mi ukázal ako mám pomúčiť cesto, aby tam po múke nezostali biele fľaky. Veľmi mi to nešlo, ale povedal, že to vôbec nevadí, lebo niektorým študentom to trvá 3 týždne, kým sa to naučia. Neskôr sme s ninou a jej mamou išli po monze a sadli sme si na koláč a kávu. Keďže bol halloween na ulici bolo veľa detí s maskami a chodili z podniku do podniku a vždy im dali nejaké cukríky.

V sobotu sme mali toho kopec keďže piatok sme skoro nič neurobili. Vykrajovali sme každé cesto, ktoré tam bolo. Už som si dokonca pamätala aj mená niektorých. S Martinou sme to rýchlo zvládli lenže nám chýbala čokoláda, tak sme museli ísť do skladu, ale ani tam ju nemali. Tak nás poslali umývať riady a potom nás pustili domov. 

V nedeľu sme s Ninou vstávali skôr, lebo sme išli do Milána. Jej mama a brat nás počkali pred stanicou a išli sme metrom do múzea. Bolo tam veľmi krásne a hlavne to bolo veľké. Boli sme tam asi tak 4hodiny. Potom sme sa išli naobedovať lebo sme boli hladný. Strašne ťažko sa hľadal nejaký podnik keďže väčšinu mali zatvorené kvôli sieste. Ale nakoniec sme našli a dali sme si cestoviny. Potom sme sa rozhodli, že pôjdeme aj na koláče a boli naozaj výborne. Neskôr sme sa išli prejsť po meste a išli sme do Duoma a videli nádhernú katedrálu. Potom sme sa prešli až na stanicu a išli domov.

Pondelok

Vyspala som sa celkom fajn boli sme nakupit potraviny. Navarila som nam cestoviny a potom sme sa boli prejst po meste a pozriet sa kde mame prevadzku. Kedze velmi prsalo isli sme si sadnut na kavu.

Utorok

Moj prvy pracovny den bol velmi dobry. Zoznamila som s kucharmi a čašnickami. Vsetci su velmi mili a ohladuplny co sa mi velmi paci

Streda

Dalsi pracovny den. Velmi sa mi paci ako je vsetko odlisne ako doma. Naucili ma ako spravne cistit krevety a morske plody.

Štvrtok

Mali sme volno tak sme s oliverom isli do milana len tak tulat sa a pozriet si pamiatky.Velmi sa mi to pacilo.

Piatok

Bola som v robote bola velmi vela rezervacii takze bolo to velmi intenzivne a vela objednavok ale vsetko sme to zvladli bez niakych velkych konpikacii. Moja uloha je pripravovat danne uvitacie jedla ich pravu tradicnu fokacu nachystat spolu s grisinami.Toto je len jedna varianta z troch.

Zo zaciatku to bolo celkom narocne pochopit ale nasli sme si system ktory nam funguje.

Sobota

V robote bolo fajn ukazali mi ich talianske rizoto a ich pripravu. Tiez bolo velmi vela rezervacii aj na obed aj vecer.

Nedela

V praci som bola len obed bol to tak jednoduchsi den nebolo vela rezervacii a vacsinu sme casu sme upratovali.

Mali sme volno alebo velmi skarede pocasie tak som den travila upratovanim,pranim a potom poobede ked sa vycasilo aspon trochu bola som sa prejst po Monze

Utorok

V praci bolo super velmi prijemny ludia a vladne tam rodinna atmosfera.

Streda

Mali sme v praci velku akciu na vecer vsetci boli v strese ale vsetko dobre dopadlo.Pomahala som s dezertami kucharke.

Štvrtok

Stvrtok som robila len vecer. Cely den som odychovala poprala veci. Vecer sme mali celkom dost rezervacii ale dalo sa to zvladnut.Pomahala som s cistenim kreviet a objednavkami.

Piatok

Mali sme velmi vela rezervacii aj na obed aj vecer .

Sobota

Ukazali mi rozne typy omacok na cestovini.Vsetko je velmi chutne a ukazali mi ako sa robi ich "signature" jedlo pre ktore vacsina zakaznikov chodi sem.

Nedela

Robila som len na obed vsetko bolo okej. Sefkuchar mal zapnuty futbal na mobile a pri tom sme spolu pripravovali objednavky. Vecer som isla do Milana na futbal. Bol to velmi krasny zazitok a neskutocne som si to uzila

Dnes je prvý deň čo sa ide na prevádzky ale ja zostavám doma pretože naša prevádzka spolu so Sarou je v pondelky zatvorená. Celý deň pršalo takže sa mi nechcelo ísť von ale aj tak sme išli pozrieť prevádzku a potom sme šli na kávu.

21.október (utorok)

Idem prvý krát do prevádzky reštaurácia Il Moro, čašníčka mi ukazujú reštauráciu, šatňu, kuchyňu a vináreň. Pomáham čistiť keridony, leštiť okná a nakoniec pomôžem aj s roznášaním jedál.

22.október (streda)

Ráno som prišiel načas do reštiky a hneď mi dali do ruky mop a tak mopujem celú reštiku a popritom mi čašníčka vysvetľuje aké sú dôležité aj tie najmenšie detaily neskôr mi ukáže moju skrinku na ktorej mám už teraz aj meno.

Na konci šichty mi dali rozpis ako budem pracovať.

23.október (štvrtok)

Mal som voľno tak sme sa so Sarou rozhodli že pôjdeme do Milána. Celý deň sme len chodili a kochaly sa mestom.

24.október (piatok)

Bol som v reštike aj ráno aj večer ráno bola pohoda ale večer sme mali fullku a keďže som ešte nebol na večernej šichte nevedel som čo od toho čakať. Bolo to dosť náročné ale videl som ako sa tranšíruje a naučil som sa naraz pokladať pred hostí jedlo.

25.október (sobota)

Dnes to bol totálny chaos, aj ráno aj večer sme mali full, ráno ešte pred príchodom hostí mi dali vydezinfikovať celé toalety, dokonca aj vnútrajšok košov. Večer som pulíroval vínové poháre a šálky a taktiež som nosil jedlo a nalieval vodu hosťom.

26.október (nedeľa)

Moc sa toho dnes nedialo bol som len na obednej. Nebolo žiadnych hostí tak som celý čas iba upratoval.

Bolo otrasné počasie takže aj napriek tomu že som mal voľno bol som celý deň len doma, pral som veci a robil si jedlo.

28. október (utorok)

Ráno bolo iba zopár ľudí a nebolo čo robiť tak mi dali celú skriňu na triedenie. Večer bolo ako vždy plné ale už som bol viac v kľude všade pol chaos ale zároveň aj koordinacia. Asi to nebude až také zlé ako som si myslel.

29. október (streda)

Ráno som mal novú úlohu, pozametať pred reštauráciou a učili ma pot taliansky slová ktoré budem najčastejšie využívať. Večer som pulíroval poháre, roznášal jedlá a začali ma učiť ako sa narába s prekladacím príborom.

30. október (štvrtok)

Ďalšie voľno ďalšia cesta do Milána tentokrát s Ellou a Martinom. Najprv sme sa išli nachalovať do Popeyes a potom sme pochodili sekače, Martin našiel super gate ale boli mu moc veľké tak som si ich zobral ja potom sme ešte chodili a pozerali sa na všetky tie úchvatné pamiatky. Späť na izbu som prišiel neskoro večer.

31. október (piatok)

Na raňajky nám v reštike dali výborné lazane, po jedle mi ukázali kde mám nabrať ľad do ice bowl a boli sme spraviť malú inventúru. Večer som klasicky roznášal, nalieval a pulíroval.

1.november (sobota)

Keďže není práca tak sa všeci hrnú do reštiky a máme plno aj ráno aj večery snažím sa pomáhať s čim len viem a kolegyňa ma stále núti aby som hosťom prekladal na tanier čerstvý chleba s prekladacím príborom. Robím to nerád.

2.november (nedeľa)

Už používam talianske vyrazy pri servírovaní a často sa s kolegami dorozumievam pohľadom.

Dnes sme išli prvý krát do roboty na 10. a aj keď som sa najprv trochu bála toho aké to bude tak nakoniec to bolo fajn. Zamestnanci sa k nám správali dobre a boli beľmi milí.

Na začiatku nám ukazovali ako sa pripravujú veci, stoly a iné veci. Neskôr sme už aj servírovali hosťom jedlá a nápoje. Po robote sme sa išli prechádzať po centre Monzi a a chodili sme po rôznych obchodoch. Potom sme už boli z roboty dosť unavení tak sme išli naspäť na apartmán kde už boli aj ostatní spolužiaci. Zvyšok večera sme sa len rozprávali a hovorili si ako sme to mali v robote.

Utorok      21.10

Dnes som mala v robote voľno tak sme sa rozhodli ísť nakúpiť nejaké oblečenie a ešte sme sa zase len tak prechádzali po Monze pretože je to naozaj pekné mesto. Keď sme prišli domov tak som si oddýchla volala s rodinou a hovorila im aké to tu je. Potom som ešte išla urobiť nákup do obchodu pár minút od apartmánu aby sme tu mali čo jesť. Varila som cestoviny s pestom a kuracím mäsom ktoré som ale musela krájať s príborovým nožíkom pretože sme tu nemali žiadny ostrí.

Streda 22.10

Dnes som mala zase volno a bolo veľmi nepríjemné počasie takže som moc z apartmánu ani nešla. Iba som zase išla do obchodu pre pár vecí ktoré chýbali a spravila som jedlo.

Štvrtok 23.10

Do roboty som išla ráno a museli mi tam ešte raz ukázať niektoré veci pretože som ich zabudla. Najprv som umývala stoly a stoličky vonku na terase a dávala som tam malý stolový inventár. Potom som skladala veľmi veľa pulíriek a roznášala objednávky.

Piatok 24.10

Dnes som mala zase rannú smenu takže som pripravovala veci ktoré mi manažér povedal a učila som sa očíslovanie stolov aby som vedela na aký stôl mám odnášat objednávky ( vonku boli od 50 do 105 a v nútri od 1 do 10). Keď sa tam nazbieralo veľa ľudí tak som trochu zostala v strese pretože som sa ešte moc nevyznala v tom aký stôl je kde. Našťastie to zamestnanci chápali tak mi pomáhali.

Sobota 25.10

Keď som ráno vstala tak som vyprala oblečenie a žehlila si veci do roboty. Potom som sa ešte najedla a išla do roboty. Bolo tam strašne veľa ľudí a pri vynášaní som ani nevedela prejsť s táckou von a ani sa pohybovať po terase. Bolo to dosť chaotické ale nakoniec som to zvládla a na apartmán som prišla veľmi vyčerpaná.

Nedeľa 26.10

Dnes bolo v robote zase veľa ľudí ale aspoň sa tam dalo roznášať objednávky. Učila som sa poriadne otvárať vína aby som ich mohla otvárať aj pred stolom so zákazníkmi. Omylom som jednu pani obliala drinkom a aj keď sa ona začala smiať a hovorila mi že to je v poriadku tak sa jej manžel na mňa pozeral veľmi nepríjemne a niečo mi začal hovoriť po taliansky ale asi som rada že som mu nerozumela. Potom som sa cítila trochu blbo ale kolegovia mi hovorili že to je v poriadku a hovorili mi ich zážitky s vylievaním.

Ráno som nevládala nič robiť tak som len oddychovala a čítala knihu. V robote si na mňa už pomaly začali zvykať a rozprávali sa somnou a srandovali takže tam bolo veľmi dobre a rozprávala som sa s kuchárom ktorý vie po Česky lebo má odtiaľ ženu. Roboty tam moc nebolo keďže bol pondelok večer tak som tam len upratovala nejaké veci a skladala napkiny.

Utorok 28.10

V už bol dosť veľký neporiadok tak som sa rozhodla že tu umyjem podlahu a utriem prach a poupratujem našu izbu kuchyňu a kúpeľňu. V robote malo pár ľudí večeru tak som sa učila názvy jedál naspamäť pretože spravili nové menu a aby mi to kuchár nemusel stále hovoriť. Na večeru som dostala kalamáre ktoré boli bohužial tak slané že som ich nedokázala zjesť tak som tam bola hladná ale na večeru sme si objednali burger king ktorý bol vynikajúci.

Streda 29.10

Mám podozrenie že nám daju voľno vždy vtedy keď je zlé veľmi počasie čo chápem ale potom nám to zabraňuje chodiť po vonku a spoznávať miestnu kultúru. Celý deň som zostala na apartmáne čo mi až tak moc nevadí lebo aspoň som neminula zbytočne ďalšie peniaze. Iba som pozerala filmy a bavila sa so spolužiakmi.

Štvrtok 30.10

Konečne sme mali voľný deň ktorý nebol upršaný tak sme s Martinom a Oliverom išli do Milána. Najprv sme chodili po second-handoch kde som našla veľmi pekné oblečenie. Do Talianska som išla s tým že musím ísť do jedného veľmi chutného fast foodu ktorý na Slovensku nemáme. Bohužial z tejto prevádzky v Miláne som nebola až tak nadšená ako z tej kde som bola predtým ale aspoň sme neboli hladní. Potom sme sa prechádzali Milánom a chodili do obchodov ktoré nás zaujali (skoro všetky). Potom sme sa išli pozrieť na pamiatky, ktoré boli naozaj úžasné. Keď už bola tma tak sme išli na vlak späť ale mali sme trochu problémy dostať sa na správne nástupište taknám museli pomocť sbskári. Miláno je naozaj úžasné a určite tam ešte pôjdem.

Piatok 31.10

Doma sme našli javorový sirup takže sme sa rozhodli že si musíme dať s ním japonské lievance. Išli sme do obchodu nakúpit potraviny a potom sme ich robili a boli naozaj veľmi chutné. Potom som sa chystala do roboty v ktorej bolo veľmi málo práce oproti minulému týždňu a to bol piatok a halloween. Hostí moc nebolo ale chodili tam malé deti v kostýmoch pre sladkosti. Bol tam aj DJ ktorý hral dobrú hudbu a bola škoda že tam nebolo vtedy viac hostí.

Sobota 1.11.

Išla som na rannú smenu pred ktorou som sa bohužial nestihla naraňajkovať a v robote som dostala jesť až po 6 hodinách takže mi tam bolo veľmi nepríjemne a nechcela som robiť nič iné len sa poriadne najesť. Po robote som si išla dať ešte cestoviny a išla som k takej ville v Monze kde bola kvetinová záhrada. Bolo to tam krásne a ale škoda že väčsina kvetín tam už nebola a určite sa tam prídem raz pozrieť keď kvety budú kvitať.

Nedeľa 2.11

Dnes boli dokopy obsadené asi 3 stoly lebo bolo zase zlé počasie. Tak som sa tam nudila že som umývala zrkadlá, okná a dvere. Rozprávala som sa tam s dvomi kolegyňami ktoré boli veľmi milé a bola s nimi sranda. Ani potom čo som skončila sa dážď neukludnil a lialo tak že ma skoro odplavilo. Išla som ešte do obchodu s oblečením ktorý som si tu dozeraz nevšimla čo sa čudujem lebo ja najdém každý jeden obchod s oblečením v mojej blízkosti. Kúpila som si tam dva svetríky s hodnotou 2 odpracovaných dní na Slovensku.

Dali sme si tam pitie - bubble tea a veľkú čokoládovú cookiesku.

Sobota- Dnes nás už neskôr nechali nás 3 (mňa,Camillu a Martinu) robiť všetko. Takže sme sa trocha poponáhľali, lebo sme chceli ísť na sushi. Keď sme všetky sušienky dokončili začali sme upravovať po sebe všetok bordel a išli sme. Bola to veľmi pekná reštaurácia a mali tam plno. Tak veľa sme sa najedli až sme boli prejedené. Keď už sme to všetko dojedli, išli sme ku Camille domov. Mala taký menší apartmán. V izbe ju čakali 2 mačky. Chvíľu sme sa pobavili, púšťali hudbu. A potom sme s Martinou išli obe domov.

Nedeľa- Využila som tento deň na oddych tiež.

Dnes sme mala volno takze som si dopriala dlhy spanok. Na obed sme isli s Oliverom do KFC. Potom som iba upratovala a oprala pradlo.

Utorok 4.11

Prvy pracovny den nemali sme vela hosti ale za to sme mali velku akciu a trebalo vela chystat a pripravovat. Pomahala som krajat mäsove ale aj syrove vyrobky

Streda 5.11

Prisla som do prace a hned som sa pustila do čistenia kreviet,uz som si nasla techniku ktorou mi to ide velmi lahko.Vecer sme mali plnu restiku bolo to dost chaoticke ale zvladli sme to velmi dobre. Ja som pripravovala privitacie predjedlo a potom som kucharom pomahala s objednavkami.

Vyspala som sa a potom som isla do Milana popozerat pamiatky.

Piatok 7.11

Pomahala som rano cukrarke s pripravou keksikou co idu na torticky.Vecer bolo plno a zavladla divna,nervozna nalada.

Sobota 8.11

Rano som vakuovala chobotnice,omačky,krevety a pomahala kucharovy s pripravou obeda. Večer tradicne vela ludi a ja som pomahala s predjedalmi.

Nedela 9.11

Na obed sme mali dost vela hosti.Vecer uz bolo pomenej a vacsinu casu sme upratovali.

Utorok- Znova sme ozdobovali a vykrajovali sme sušienky. A neskôr mi dali naplňovať priesvitné balíčky muffinmi. Musela som každý balíček odvážiť, aby mal váhu 190g. Potom som ich zviazala červenou stuhou. Mali sme trocha výpadok, lebo sa nám pokazila stredná chladnička a tam sme mali uložené predpripravené sušienky, tak sme ich museli premiestniť.

Streda- Dneska prišla aj Camilla a mali sme veľkú srandu. Zabávali sme sa a smiali spievali si a aj Marvin sa k nám pridal. Strašne sa mi páči, že vždy je tam dobrá nálada a zábava. Camille sa dneska moc nedarilo lebo vždy keď namočila sušienku do čokolády sa jej zlomila.

Štvrtok- Šúlala som cesto Marvin mi povedal, tak aby to bolo ako had. Potom sme to vyšúlali v sezamových semiačkach. A neskôr ich Marvin nakrajál na kúsky.

Piatok- Boli sme ja, Martina a Camilla. Mali sme toho celkom dosť. Museli sme aj pozerať zoznam, ktorý nám dali a podľa neho sme museli urobiť sušienky. Počas prác nám vypadli aj poistky, tak sme museli čakať kým ich nahodia späť. A chvalabohu ich nahodili späť. S Robertom som sa dohadovala na ingredienciach, ktoré by som potrebovala na prípravu perníka, ktorý som mala robiť zajtra. Doma som sa začala baliť, aby som si zajtra mohla v kľude užiť deň a netrápiť sa balením.

Sobota- Hneď ako som prišla ma poslali do vedľajšej miestnosti, kde sa pripravujú koláče a zákusky. Alessandro mi ukázal, kde sú všetky suroviny, ktoré som potrebovala. Všetko som si pripravila a začala robiť cesto. Nevedela som ako narábať s váhou, lebo bola v taliančine tak mi Alessandro ukázal, čo mám stlačiť. Keď už bolo cesto hotové vybrala som si formu a oni to dali piecť. Poslali ma potom späť za Marvinom a robili sme sušienky. Neskôr nás nechali samé (mňa, Martinu a Camillu) a všetko sme dokončovali. Neskôr sme poupratovali po sebe a začali sme sa lúčiť. Camilla a Martina išli skôr domov a ja som tam ešte zostala. Koláč som nakrájala obrovským nožom. Všetkým veľmi chutil, tak som bola rada. John si dokonca vypýtal aj recept. Keď sme dojedli so všetkými som sa rozlúčila a ako darček mi dali krabicu plnú sušienok a odkrojili mi aj kúsok z perníka, ktorý som urobila. Potom som čakala na Ninu a kamaráta, ktorý ma prišiel pozrieť a rozlúčiť sa na posledný deň. Všetci sme spoločne sa išli najesť na sushi a bolo to vynikajúce. Neskôr sme si s Ninou išli sadnúť von a dali sme si niečo na pitie a jedenie. Mali tam strašne dobré hranolky. Potom sme sa vrátili domov. Ja som sa dobalila a išla spať.

Nedeľa- Vstali sme okolo 8 a začali sa chystať. Odovzdali sme kľúče a pešo sme išli na stanicu a zistili sme, že väčšina spojov je zrušených. Tak sme museli ísť trocha inak a na ďalšej na stanici boli znova zrušené spoje, tak sme išli metrom. Potom sme nastúpili na bus, ktorý nás zaviezol na letisko. Bola strašne veľká rada na kontrole, ale všetko sme zvládli. Dali sme si menší obed - cestoviny carbonara. Potom sme už len išli na gate a nastúpili do lietadla. Pristáli sme všetci poriadku a vlastne už skončil náš pobyt. Ubehlo to strašne rýchlo a bude mi to veľmi chýbať.

Dnes so mnou pracuje Ella, ale začíname o 19:00, takže budeme robiť do druhej rána. Na jedlo sme nikam nešli, objednali sme si carbonara špagety a v robote to celkom šlo, aj keď je to tam nudné. Roboty bolo dosť, na konci sme upratovali a zatvorili podnik aj o pol hodinu skôr, čo bolo fajn. Potom sme šli už len domov, pretože v tom čase nebolo čo iné robiť.

11. novembra

Každý deň je tu rovnaký a bohužiaľ rovnako nudný. V robote to bolo v pohode, ale je to tam o ničom — priestory sú malé a ľudí tam býva veľa. Už si len odrobím, čo treba, a teším sa domov.

12. novembra

Dnes je voľno, ale nemám žiadnu energiu ísť niečo robiť. Celý deň som preležal a fakt nič nerobil. A na druhý deň treba ísť zas do roboty, kde to bude o tom istom.

16. novembra

Konečne ideme na Slovensko. Ráno sme vstali okolo ôsmej a o dve hodiny na to sme odovzdali vedúcemu kľúče a šli sme na vlak do Milána. Tam sme zistili, že väčšina vlakov je zrušená kvôli štrajku. Museli sme ísť na metro a potom na autobus. Bol v tom celkom zmätok, ale všetko sa zvládlo. Autobus nás vyhodil priamo na letisku, kde sme si dali McDonald, kým sme čakali na odlet. Všetko sme stihli a dostali sme sa naspäť v pohode. Skúsenosť to bola dobrá, ale do Monzy by som už nešiel — podľa mňa je to predražené miesto, kde v podstate nič nie je, až na pekné prostredie

Dnes som mala v robote jeden z najlepších dní. Jeden manažér všetkým povedal že od tej chvíle musia rozprávať po Anglicky takže som im všetko rozumela. Všetci sme si tam robili zo všetkého srandu. Roboty boli tak akurát takže som sa tam nenudila ale ani toho nebolo moc veľa. Potom som išla so Sárou do obchodu a rozprávali sme sa v kuchyni.

Utorok 4.11

Od rána bolo krásne počasie čo presne výchádzalo s naším výletom do Milána. Ráno o 9 sme išli na vlak a hneď sme išli na trhy. Bolo tam veľa oblečenia, šperkov, kabeliek, jedla a iných vecí. Zostali sme hladný tak sme sa išli najesť. Bola to jedna z najhorších reštaurácií v akých som kedy bola. Carbonara nechutilo vôbec tak ako by malo, steak bol ešte horší a pizza tiež nechutila vôbec ako pizza jediné čo tam bolo dobré bola cola z plechovky. Ešte prišiel čašník a zobral nám soľ a korenie zo stolu a dal to iným hosťom. Keď sme si to zobrali z iného prázdneho stolu tak zase prišiel zobral nám to a dal to iným hosťom. Išli sme zase do obchodov a nakoniec sme si išli sadnút na kávu.

Streda 5.11.

Včera sme mali stále volno a aj keď bolo pekné počasie vôbec som nemala chuť na to niekam ísť. Iba som čítala knihu, varila a pozerala filmy.

Štvrtok 6.11.

Dnes ráno som umývala stoly na terase, roznášala objednávky a prestierala vnútornú reštauráciu. Najviac roboty som mala s odháňaním a bojovaním s holubmi, ktorí sa nebáli vletieť hosťom do taniera. Okrem toho tam moc veľa roboty nebolo čiže som tam skoro celý čas robila strašiaka.

Nedeľa 9.11

Do roboty sme išli až na 7 večer takže som dovtedy oddychovala aby som večer vládala pracovať. Počas dňa sme si objednali jedlo a volala som so spolužiakmi. V robote bolo dosť ľudí ale dalo sa to zvládnuť. Boli sme až do zatváračky tak sme tam potom upratovali a odkladali veci na miesto. Domov nás pustili nakoniec o 1:30 a hneď ako sme prišli tak sme zaspali.

Streda 12.11

Dnes sme mali voľno a aj keď to bol náš posledný volný deň v Monze tak sme nemali moc chuť ani energiu ísť niečo robiť takže sme celý deň boli na apartmáne a upratovali.

Nedeľa 16.11

Dnes je náš posledný deň v Taliansku a ja sa už veľmi teším domov. Ráno sme sa chystali na cestu naspäť na Slovensko a vyrazili sme na vlak. Zistili sme že všade sú štrajky takže všetky vlaky boli odrieknuté. Mali sme šťastie a stihli sme sa dostať do Milána a potom sme išli autobusom na letisko. Z talianska mám pozitívne ale aj negatívne skúsenosti ale som rada že som mala takúto príležitosť.