<?xml version="1.0"?>
<rss version="2.0">
   <channel>
      <title>Қалалар by Айсана Тағыберген</title>
      <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2</link>
      <description></description>
      <language>en-us</language>
      <pubDate>2023-11-08 02:10:04 UTC</pubDate>
      <lastBuildDate>2023-11-08 02:23:23 UTC</lastBuildDate>
      <webMaster>hello@padlet.com</webMaster>
      <image>
         <url></url>
      </image>
      <item>
         <title>Алматы</title>
         <author>ajsanatagybergen</author>
         <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780765980</link>
         <description><![CDATA[<p>Алматы Қазақстанның ең ірі мегаполисі. Ғылыми, білім беру, мәдени, тарихи, экономикалық, қаржылық, банктік және елдің индустриялық орталығы болып табылады. Қаланың аты, Алматы, «алма қаласы» деп аударылады.</p><p>Алматы Іле Алатауының бөктерінде, Тянь-Шаньның солтүстік жотасының етегінде, Қазақстан Республикасының оңтүстік-шығысында, Еуразия құрлығының орталығында орналасқан. Алматы қалалық аумағында бақтар мен бақшалар, саябақтар мен бульварлар сегіз мыңнан астам гектар жерді алып жатыр. Қаланың жалпы ауданы 340 км<sup>2 </sup>құрайды. Қала тұрғындары шамамен 2 миллионнан астам. Көптеген діндер мен түрлі ұлт өкілдері бар.</p><p>Қазіргі таңда Алматы қаласында 18 театр, 45 мұражай мен сурет галереялары бар. Мұнда музыканың түрлі салаларындағы көптеген фестивальдар өтуде: Джаз, рок фестивальдар, ретро фестивальдар. Алматыда&nbsp;қаланың ерекше мәртебесін көтеретін Қазақстандағы ірі банктердің бөлімшелері,көп ұлтты қаржы институттар және еншілес компаниялар орналасқан. Қазақстан Ұлттық ғылым академиясы, Орталық Азия географиялық қоғамы, «Каменское плато» обсерваториясы, сондай-ақ көптеген жетекші университеттер мен ғылыми-зерттеу институттары бар.</p>]]></description>
         <enclosure url="https://padlet-uploads.storage.googleapis.com/2209970353/5849b38a13c4e95bf127ab8f572444fb/1.jpg" />
         <pubDate>2023-11-08 02:13:07 UTC</pubDate>
         <guid>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780765980</guid>
      </item>
      <item>
         <title>Астана</title>
         <author>ajsanatagybergen</author>
         <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780768994</link>
         <description><![CDATA[<p><strong>Астана</strong> — <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD">Қазақстан Республикасының</a> астанасы. 1997 жылғы 10 желтоқсаннан бастап астана статусына ие.</p><p>Миллионер қаласы мәртебесіне 2017 жылдың маусымында қол жеткізілді, ол кезде тұрғындар саны 1 002 874 тұрғын болды. Астана елдің солтүстігінде Есіл өзенінің жағасында орналасқан. Әкімшілік жағынан қала 4 ауданға бөлінген.</p><p>Қазақстанның астанасын <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D0%BB%D0%BC%D0%B0%D1%82%D1%8B">Алматыдан</a> Ақмолаға ауыстыру туралы ұсынысты Президент Нұрсұлтан Назарбаев ұсынды. Қазақстан Республикасы Жоғарғы Кеңесі 1994 жылы <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/6_%D1%88%D1%96%D0%BB%D0%B4%D0%B5">6 шілдеде</a> ауыстыру туралы шешім қабылдады. Орталық мемлекеттік органдардың Ақмолаға ресми көшуі 1997 жылғы 10 желтоқсанда басталды.</p><p>Президенттің 1998 жылғы 6 мамырдағы Жарлығымен Ақмола атауы Астана болып өзгертілді.</p><p>Жаңа астананың халықаралық тұсаукесері 1998 жылғы 10 маусым күні өтті.</p>]]></description>
         <enclosure url="https://padlet-uploads.storage.googleapis.com/2209970353/2e7f50ec4a688fdb56b13bd4a6205561/2.jpg" />
         <pubDate>2023-11-08 02:14:50 UTC</pubDate>
         <guid>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780768994</guid>
      </item>
      <item>
         <title>Көкшетау</title>
         <author>ajsanatagybergen</author>
         <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780771458</link>
         <description><![CDATA[<p><strong>Көкшетау</strong> (<a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B_%D3%99%D0%BB%D1%96%D0%BF%D0%B1%D0%B8%D1%96">латын</a>&nbsp;— <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B_%D1%82%D1%96%D0%BB%D1%96">қаз.</a> <em>Kökşetau</em>; айтылуы <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A5%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D2%9B%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D2%9B_%D1%84%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D2%9B_%D3%99%D0%BB%D1%96%D0%BF%D0%B1%D0%B8">[køkɕetɑw]</a> <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="internal" href="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f3/Kk-kokshetau.ogg"><sup>тыңдау</sup></a>; <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/1868_%D0%B6%D1%8B%D0%BB">1868 жылға</a> дейін бұрынғы атауы — <em>Көкшетау бекінісі</em>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/1993_%D0%B6%D1%8B%D0%BB">1993 жылға</a> дейін орыс транскрипциясында — <strong>Кокчета́в</strong>; айтылуы <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A5%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D2%9B%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D2%9B_%D1%84%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D2%9B_%D3%99%D0%BB%D1%96%D0%BF%D0%B1%D0%B8">[koktɕɪˈtav]</a>) — <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D2%9B%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%B0_%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D1%8B%D1%81%D1%8B">Ақмола облысының</a> әкімшілік орталығы (<a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/1999_%D0%B6%D1%8B%D0%BB">1999</a> жылдан; <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/1944_%D0%B6%D1%8B%D0%BB">1944</a> – <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/1997_%D0%B6%D1%8B%D0%BB">1997</a> ж. <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D3%A9%D0%BA%D1%88%D0%B5%D1%82%D0%B0%D1%83_%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D1%8B%D1%81%D1%8B"><em>Көкшетау облысының</em></a> орталығы болған), <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD">Қазақстанның</a> <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A1%D0%BE%D0%BB%D1%82%D2%AF%D1%81%D1%82%D1%96%D0%BA_%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD">солтүстігінде</a>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D2%B1%D2%9B%D0%BF%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D1%83%D1%8B">Бұқпа тауының</a> етегі мен үлкен <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D0%BE%D0%BF%D0%B0_(%D0%BA%D3%A9%D0%BB)">Қопа</a> көлінің оңтүстік жағалауындағы (көлге <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A8%D0%B0%D2%93%D0%B0%D0%BB%D0%B0%D0%BB%D1%8B_(%D3%A9%D0%B7%D0%B5%D0%BD)">Шағалалы</a> және <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D1%8B%D0%BB%D1%88%D0%B0%D2%9B%D1%82%D1%8B_(%D3%A9%D0%B7%D0%B5%D0%BD)">Қылшақты</a> өзендері құяды) көркем жерде орналасқан қала (<em>1862 жылдан</em>).<a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D3%A9%D0%BA%D1%88%D0%B5%D1%82%D0%B0%D1%83#cite_note-3"><sup>[3]</sup></a> Қала ауданы — 233,97 км². Құрамына Көкшетау қаласы мен көршілес <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%BD%D1%8B%D0%B9_%D0%BA%D0%B5%D0%BD%D1%82%D1%82%D1%96%D0%BA_%D3%99%D0%BA%D1%96%D0%BC%D0%B4%D1%96%D0%B3%D1%96">Станционный кенттік әкімдігі</a>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%BE%D1%8F%D1%80_%D0%B0%D1%83%D1%8B%D0%BB%D0%B4%D1%8B%D2%9B_%D0%BE%D0%BA%D1%80%D1%83%D0%B3%D1%96_(%D0%90%D2%9B%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%B0_%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D1%8B%D1%81%D1%8B)">Краснояр</a> ауылдық округі кіреді, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D3%A9%D0%BA%D1%88%D0%B5%D1%82%D0%B0%D1%83_%D2%9B%D0%B0%D0%BB%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D2%9B_%D3%99%D0%BA%D1%96%D0%BC%D0%B4%D1%96%D0%B3%D1%96">Көкшетау әкімшілік-аумақтық</a> құрылымның ауданы — 425 км². Қала <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D0%B0%D1%82%D1%8B%D1%81_%D0%A1%D1%96%D0%B1%D1%96%D1%80_%D0%B6%D0%B0%D0%B7%D1%8B%D2%93%D1%8B">Батыс Сібір жазығының</a> оңтүстік-батыс бөлігінің шекарасында, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%95%D1%81%D1%96%D0%BB_%D0%B4%D0%B0%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%8B">Есіл жазығының</a> оңтүстік шетінде, тау бөктері қаланы оңтүстік пен батыстан қоршап тұрған <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D3%A9%D0%BA%D1%88%D0%B5%D1%82%D0%B0%D1%83_%D2%9B%D1%8B%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%8B">Көкшетау қыратының</a> солтүстік баурайы шегінде орналасқан.</p>]]></description>
         <enclosure url="https://padlet-uploads.storage.googleapis.com/2209970353/a4aea0523f772f0aa07ae0439eb4f0d5/3.jpg" />
         <pubDate>2023-11-08 02:16:08 UTC</pubDate>
         <guid>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780771458</guid>
      </item>
      <item>
         <title>Қызылорда</title>
         <author>ajsanatagybergen</author>
         <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780776300</link>
         <description><![CDATA[<p><strong>Қызылорда</strong> — Қазақстанның оңтүстігіндегі қала, Қызылорда облысының әкімшілік, экономикалық және мәдени орталығы (1938 жылдан). <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A1%D1%8B%D1%80%D0%B4%D0%B0%D1%80%D0%B8%D1%8F">Сырдария</a> өзенінің оң жағалауында орналасқан. Тұрғыны 278 581 адам (2023). 8 әкімшілік-аумақтық бірліктен тұрады: Қызылорда қаласы, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A2%D0%B0%D1%81%D0%B1%D3%A9%D0%B3%D0%B5%D1%82">Тасбөгет</a>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D3%A9%D0%BB">Белкөл</a> кенттері, <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="new" href="https://kk.wikipedia.org/w/index.php?title=%D2%9A%D0%BE%D1%81%D1%88%D1%8B%D2%A3%D1%8B%D1%80%D0%B0%D1%83&amp;action=edit&amp;redlink=1">Қосшыңырау</a>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D1%8B%D0%B7%D1%8B%D0%BB%D0%B6%D0%B0%D1%80%D0%BC%D0%B0">Қызылжарма</a>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="new" href="https://kk.wikipedia.org/w/index.php?title=%D2%9A%D1%8B%D0%B7%D1%8B%D0%BB%D3%A9%D0%B7%D0%B5%D0%BA&amp;action=edit&amp;redlink=1">Қызылөзек</a>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="mw-disambig" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D2%9B%D1%81%D1%83%D0%B0%D1%82">Ақсуат</a>, Ақжарма ауылдары. Қала теңіз деңгейінен 126-130 м биіктікте жатыр. Қала аумағы өзенді бойлай оңтүстік-шығыстан солтүстік-батысқа қарай төртбұрышты пішінде созылып жатыр. Жер аумағы 3683 га. Қаланың 17,0 га аумағы теміржол тораптарына, 165 га аумағы көліктік көшелерге, 19 га аумағы талы жоқ қала бақтары мен демалыс орындарына, 51 га алқабы шөлді-шөлейітті орындар үлесіне тиеді. Геологиялық тұрғыдан Қызылорда аумағы <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A2%D2%B1%D1%80%D0%B0%D0%BD">Тұран</a> эпигерциндік платформасы үстінде жатыр. Палеозойда қалыптасқан бұл жазықты кейде "Сыр ойысы" деп те атайды.</p>]]></description>
         <enclosure url="https://padlet-uploads.storage.googleapis.com/2209970353/fce0a657e71d4b92e807ea94fed0ed8f/4.jpg" />
         <pubDate>2023-11-08 02:17:51 UTC</pubDate>
         <guid>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780776300</guid>
      </item>
      <item>
         <title>Ақтау</title>
         <author>ajsanatagybergen</author>
         <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780779192</link>
         <description><![CDATA[<p><strong>Ақтау</strong> — <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD">Қазақстанның</a> оңтүстік-батысындағы қала, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9C%D0%B0%D2%A3%D2%93%D1%8B%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%83_%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D1%8B%D1%81%D1%8B">Маңғыстау облысының</a> орталығы. Қала теңіз және әуе порты болып табылады.</p><p><a rel="noopener noreferrer nofollow" class="mw-redirect" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/1964">1964</a> жылдан <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="mw-redirect" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/1991">1991</a> жылға дейін <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D0%B4%D0%B0%D1%80">украин</a> ақыны <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="mw-redirect" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D1%8C%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87">Тарас Шевченконың</a> құрметіне "<em>Шевченко"</em> аталған болатын.Қала <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D0%B0%D1%81%D0%BF%D0%B8%D0%B9_%D1%82%D0%B5%D2%A3%D1%96%D0%B7%D1%96">Каспий теңізінің</a> шығыс жағасында орналасқан. Қаланың оңтүстік шығысында 40 шақырым жерде әйгілі <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%9A%D0%B0%D1%80%D0%B0%D2%9B%D0%B8%D1%8F_%D0%BE%D0%B9%D1%8B%D1%81%D1%8B">Қарақия ойысы</a> жатыр. Жер бедері тегіс, ол негізінен коррозиялық және дефляциялық әрекеттерден түзелген.</p><p>Кеңестік ғылымға сәйкес <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%95%D1%83%D1%80%D0%BE%D0%BF%D0%B0">Еуропа</a> мен <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D0%B7%D0%B8%D1%8F">Азияның</a> шекарасы <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="mw-disambig" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9C%D2%B1%D2%93%D0%B0%D0%BB%D0%B6%D0%B0%D1%80">Мұғалжардан</a> басталып, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%96%D0%B5%D0%BC_(%D3%A9%D0%B7%D0%B5%D0%BD)">Ембі</a> өзенінің бастауына дейін, одан Ембі бойымен <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9A%D0%B0%D1%81%D0%BF%D0%B8%D0%B9_%D1%82%D0%B5%D2%A3%D1%96%D0%B7%D1%96">Каспий теңізіне</a> дейін жүргізілетін. 1950 жылдарға дейін Қазақстан аймағындағы <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%95%D1%83%D1%80%D0%BE%D0%BF%D0%B0">Еуропаның</a> шекарасы <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%96%D0%B0%D0%B9%D1%8B%D2%9B">Жайық</a> өзенінің бойымен өтетін.</p>]]></description>
         <enclosure url="https://padlet-uploads.storage.googleapis.com/2209970353/85a7347f58a7767e1d765cf4d2563975/5.jpg" />
         <pubDate>2023-11-08 02:19:29 UTC</pubDate>
         <guid>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780779192</guid>
      </item>
      <item>
         <title>Семей</title>
         <author>ajsanatagybergen</author>
         <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780781030</link>
         <description><![CDATA[<p><strong>Семей</strong> — «Қазақстан Республикасының әкімшілік-аумақтық құрылысы туралы» Қазақстан Республикасы Заңының 9-бабына сәйкес 2022 жылдың 8 маусым айынан бастап ресми түрде <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D0%B1%D0%B0%D0%B9_%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D1%8B%D1%81%D1%8B">Абай облысының</a> әкімшілік орталығы.<a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A1%D0%B5%D0%BC%D0%B5%D0%B9#cite_note-3"><sup>[3]</sup></a> Ол <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%95%D1%80%D1%82%D1%96%D1%81">Ертіс</a> өзенінің екі жағасына орналасқан. Аумағы – селолық округтерді қосқанда 27,5 мың шаршы километр. 1782 жылдан бастап 1997-ге дейін Семей (Семипалатинск) облысының орталығы болған.</p><p>Гринвичтен 500 ендік және 800 бойлық сызықтары қиылысында Семей қаласынан батысқа қарай 40 км. Дегелең тауында Евразия супер-құрлығының Географиялық орталығы анықталған.</p><p>Қазақстанда қала мәдени астанасы болып саналады, өйткені оның көптеген тұрғындары қазақ мәдениеті мен шығармашылығының негізін салушылар болып табылады. Семей «Қазақстанның тарихи орталығы» деген ерекше мәртебеге ие.</p>]]></description>
         <enclosure url="https://padlet-uploads.storage.googleapis.com/2209970353/68e49dc8b9a0c39d6cca53a4821c2b12/6.jpeg" />
         <pubDate>2023-11-08 02:20:38 UTC</pubDate>
         <guid>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780781030</guid>
      </item>
      <item>
         <title>Орал</title>
         <author>ajsanatagybergen</author>
         <link>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780785034</link>
         <description><![CDATA[<p><strong>Орал</strong> (<a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9E%D1%80%D1%8B%D1%81_%D1%82%D1%96%D0%BB%D1%96">орыс.</a> <em>Уральск</em>; 1775 жылға шейін - <em>Яицкий қалашығы</em>) — <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D0%B0%D1%82%D1%8B%D1%81_%D2%9A%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD_%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D1%8B%D1%81%D1%8B">Батыс Қазақстан облысының</a> орталығы (1932 жылдан), ірі темір жол станциясы, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%96%D0%B0%D0%B9%D1%8B%D2%9B">Жайық</a> бойындағы өзен порты, әуе жолдарының торабы. Қала Жайық өзенінің жағасында, Шағанның Жайыққа құяр тұсында орналасқан.Орал қаласының орнында бұдан бірнеше мың жыл бұрын скиф, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D2%92%D2%B1%D0%BD%D0%B4%D0%B0%D1%80">ғұн</a>, авар, <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D0%B5%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%B3%D1%82%D0%B5%D1%80">печенег</a> және қыпшақ тайпаларының мекен-тұрақтары болған. Бұл тайпалардың көсемдері мен жауынгерлері жерленген шағын қорымдар мен қорғандар қазір де кездеседі. Орал қаласының жергілікті қазақтар арасында ерте заманнан қазірге дейін “Теке” аталуының себебі, Алтын Орда хандары жанында уағыз тарататын <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="new" href="https://kk.wikipedia.org/w/index.php?title=%D0%90%D0%BB%D1%88%D1%8B%D0%BD_%D0%A5%D0%B0%D1%81%D0%B0%D0%BD_%D1%81%D0%BE%D0%BF%D1%8B&amp;action=edit&amp;redlink=1">Алшын Хасан сопы</a> (Асан қайғы болуы да мүмкін) <a rel="noopener noreferrer nofollow" href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D3%98%D0%B1%D0%B4%D1%96%D1%80%D0%B0%D1%85%D0%BC%D0%B0%D0%BD">Әбдірахман</a>, <a rel="noopener noreferrer nofollow" class="new" href="https://kk.wikipedia.org/w/index.php?title=%D3%98%D0%B1%D0%B4%D1%96%D1%80%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D2%9B&amp;action=edit&amp;redlink=1">Әбдіразақ</a> шайқылардың ұйымдық сипат белгісі – тәкие немесе мүридтер және ел кезген дәруіштер аялдайтын кәделі орын (резиденция) тәкие үйлерінің болуына байланысты.</p>]]></description>
         <enclosure url="https://padlet-uploads.storage.googleapis.com/2209970353/e8ce358ade1823ae79971d0819539ff3/6.jpg" />
         <pubDate>2023-11-08 02:23:22 UTC</pubDate>
         <guid>https://padlet.com/ajsanatagybergen/i62s6r71qnqu6oi2/wish/2780785034</guid>
      </item>
   </channel>
</rss>
