Literatúra (z latinčiny litteratura = písmo / jazykoveda) : a) (tiež písomníctvo alebo slovesnosť alebo slovesná tvorba) je súhrn všetkých písmom zaznamenaných textov (vrátane technických textov, korešpondencie a pod.)

A: Literatúra – je slovesné umenie

V širšom zmysle, všetko čo je napísane, teda súhrn písaných prejavov
V užšom zmysle je to umelecká literatúra.

epika

deama

V širšom zmysle, všetko čo je napísane, teda súhrn písaných prejavov

V užšom zmysle je to umelecká literatúra.

• Súhrn všetkých písomne zaznamenaných textov

• Vyjadrenie pocitov autora

• Súhrn informácií do súvislého textu

1. Estetická funkcia – Literatúra by mala prinášať čitateľovi estetický zážitok. Autor využíva umelecký jazyk, symboliku, obrazy či metafory na to, aby vytvoril pôsobivý text, ktorý čitateľa osloví na emocionálnej úrovni.

2. Poznávacia funkcia – Pomáha nám získavať nové poznatky o svete, ľuďoch, kultúrach, historických obdobiach a o živote ako takom. Čítaním literatúry sa dozvedáme o rozličných pohľadoch na svet a rozširujeme si svoje vedomosti.

3. Výchovná (didaktická) funkcia – Mnohé literárne diela majú za cieľ poučiť čitateľa, ukázať mu správne hodnoty alebo ho nasmerovať v životných situáciách. Napríklad rozprávky často obsahujú morálne ponaučenie.

4. Spoločenská (sociálna) funkcia – Literatúra odráža spoločenské dianie, analyzuje problémy spoločnosti a často sa snaží ovplyvniť jej smerovanie. Môže upozorňovať na nespravodlivosť, kritizovať spoločenské pomery či podporovať zmeny.

5. Emocionálna (psychologická) funkcia – Čítaním literatúry môžeme prežiť rôzne emócie, od radosti cez smútok až po napätie. Literatúra nám často pomáha spracovávať vlastné emócie alebo nám poskytuje útechu a pochopenie.

6. Zábavná (rekreačná) funkcia – Literatúra môže byť formou úniku z reality, ponúka nám priestor na oddych, zábavu a relaxáciu. Tento aspekt literatúry je častý pri žánroch ako je román, detektívka alebo fantasy.

7. Identifikačná funkcia – Čitateľ sa môže stotožniť s postavami alebo situáciami v literárnom diele, čo mu pomáha lepšie pochopiť seba alebo svoje okolie.

Epika

Dráma

1. Výraz emócií a nálad – Zameriava sa na pocity a vnútorné prežívanie autora alebo lyrického subjektu.

2. Obraznosť a symboliku – Často využíva metafory, prirovnania a symboly na vyjadrenie myšlienok a citov.

3. Subjektívny pohľad – Väčšinou je písané v prvej osobe, čím zvýrazňuje osobný a intímny charakter.

4. Rytmus a melódiu – Typické sú rytmické prvky a hudobnosť jazyka, často používa veršovanú formu.

Lyrické dielo sa sústredí skôr na pocity než na dej.

rozpravac

poznamky

1. Estetická funkcia – Literatúra by mala prinášať čitateľovi estetický zážitok. Autor využíva umelecký jazyk, symboliku, obrazy či metafory na to, aby vytvoril pôsobivý text, ktorý čitateľa osloví na emocionálnej úrovni.

2. Poznávacia funkcia – Pomáha nám získavať nové poznatky o svete, ľuďoch, kultúrach, historických obdobiach a o živote ako takom. Čítaním literatúry sa dozvedáme o rozličných pohľadoch na svet a rozširujeme si svoje vedomosti.

3. Výchovná (didaktická) funkcia – Mnohé literárne diela majú za cieľ poučiť čitateľa, ukázať mu správne hodnoty alebo ho nasmerovať v životných situáciách. Napríklad rozprávky často obsahujú morálne ponaučenie.

4. Spoločenská (sociálna) funkcia – Literatúra odráža spoločenské dianie, analyzuje problémy spoločnosti a často sa snaží ovplyvniť jej smerovanie. Môže upozorňovať na nespravodlivosť, kritizovať spoločenské pomery či podporovať zmeny.

5. Emocionálna (psychologická) funkcia – Čítaním literatúry môžeme prežiť rôzne emócie, od radosti cez smútok až po napätie. Literatúra nám často pomáha spracovávať vlastné emócie alebo nám poskytuje útechu a pochopenie.

6. Zábavná (rekreačná) funkcia – Literatúra môže byť formou úniku z reality, ponúka nám priestor na oddych, zábavu a relaxáciu. Tento aspekt literatúry je častý pri žánroch ako je román, detektívka alebo fantasy.

7. Identifikačná funkcia – Čitateľ sa môže stotožniť s postavami alebo situáciami v literárnom diele, čo mu pomáha lepšie pochopiť seba alebo svoje okolie.

•Obohatiť nás

•Zabaviť

•Poučiť

•Pomôcť nám zamyslieť sa

•Vysvetliť

atď

1. Vyjadrenie emócií a subjektívnych pocitov – Lyrika sa sústredí na vyjadrenie osobných pocitov, nálad a myšlienok. Autor často vyjadruje svoje vnútorné pocity, túžby, smútok, radosť alebo iné emócie, a to spôsobom, ktorý dokáže zaujať a osloviť čitateľa.

2. Názor na svet alebo myšlienku – Lyrické dielo často obsahuje subjektívny pohľad na svet alebo hlbokú myšlienku, ktorú sa autor snaží sprostredkovať. Lyrika nemusí mať konkrétny dej, ale jej obsah môže byť symbolický a abstraktný.

3. Forma a jazyková hra – V lyrike je dôležitá práca s jazykom, využívajú sa obrazné prostriedky ako metafory, personifikácie, symboly, prirovnania, aliterácie a zvukomalebnosť. Vďaka týmto prostriedkom autor vytvára estetický zážitok pre čitateľa alebo poslucháča.

4. Rytmus a hudobnosť – Lyrické diela často obsahujú rytmus, ktorý vzniká pravidelným striedaním slabík, rýmami alebo inými hudobnými prvkami. Rytmické usporiadanie a rýmy sú dôležitým prvkom, ktorý prispieva k spevavosti textu.

5. Krátkosť a kompaktnosť – Lyrické diela bývajú zvyčajne krátke a kompaktné, ich forma je sústredená a málo rozvinutá. Autor sa zameriava na intenzitu a hĺbku pocitov, nie na rozvinutý príbeh.

6. Úvahy a meditácia – Lyrika často obsahuje úvahy o živote, láske, smrti, prírode, kráse alebo iných univerzálnych témach, ktoré autorovi ležia na srdci. Dielo môže byť introspektívne a ponúkať hĺbkový pohľad do autorovej duše.

Príkladmi lyrických diel sú básne, piesne a krátke poetické texty, ktoré zachytávajú intenzívny emocionálny zážitok.

• postavy

• slová

• vety

• interpunkčné znamienka

• názov

1. Dialógy a monológy – Základný spôsob, ako postavy komunikujú a vyjadrujú svoje pocity.

2. Dej a konflikt – Dej posúvajú konflikty medzi postavami alebo vnútorné konflikty.

3. Postavy – Jasne definované postavy s charakterom a motiváciou.

4. Členenie na scény a dejstvá – Umožňuje plynulý prechod medzi časťami deja.

5. Didaskálie (poznámky) – Pokyny pre hercov a režiséra na inscenáciu (gestá, tón, pohyby).

Tieto prvky robia z dramatického diela text vhodný na inscenáciu

• interpunkčné znamienka

• pocity, nálady

sherlock holmes

1. Epos o Gilgamešovi – jeden z najstarších literárnych textov na svete, aj keď vznikol skôr, v stredoveku bol často opisovaný a rozvíjaný.

2. Beowulf – staroanglický hrdinský epos o boji hlavného hrdinu Beowulfa proti netvorovi Grendelovi a iným nebezpečenstvám.

3. Pieseň o Rolandovi – francúzsky rytierky epos o hrdinskom čine Rolanda v službe Karola Veľkého.

4. Danteho Božská komédia – taliansky epický básnický text zobrazujúci putovanie Danteho cez peklo, očistec a raj.

5. Pieseň o Nibelungoch – nemecký epos o tragických osudoch hrdinov ako Siegfried a Krimhilda.

6. Edda – zbierka staroseverských básní a mýtov, ktoré zachytávajú vikingskú kultúru a mytológiu.

7. Legenda o svätom grále – rytierky príbehy o hľadaní Svätého grálu, napríklad legendy o kráľovi Artušovi a rytieroch okrúhleho stola.

8. Alexandreis – latinský epos, preložený aj do češtiny, o živote Alexandra Veľkého.

9. Kristiánova legenda – české dielo, opisujúce život sv. Václava a sv. Ľudmily.

10. Slovo o pluku Igorovom – ruské epické dielo o vojenskom ťažení kniežaťa Igora proti Polovcom.

Tieto diela poskytujú pohľad na hodnoty a myšlienkový svet stredovekej spoločnosti.

• Napínavé situácie

• Slová

• Interpunkčné znamienka

1. Dante Alighieri – Božská komédia – Epická báseň zobrazujúca putovanie cez peklo, očistec a raj, ktorá ovplyvnila literatúru a filozofiu na stáročia.

2. Giovanni Boccaccio – Dekameron – Zbierka 100 noviel, ktoré rozprávajú skupiny ľudí unikajúcich pred morom. Dielo sa venuje ľudským túžbam, vášňam a spoločenským otázkam.

3. Francesco Petrarca – Sonety pre Lauru – Básnická zbierka, ktorá oslavuje krásu a lásku k idealizovanej žene, predstavuje rozvoj sonetu a lyrickej poézie.

4. Geoffrey Chaucer – Canterburské poviedky – Anglické dielo o skupine pútnikov, ktorí si počas cesty rozprávajú príbehy. Dielo zachytáva rôzne sociálne vrstvy a kritizuje stredovekú spoločnosť.

5. François Rabelais – Gargantua a Pantagruel – Satirický román o obroch, ktorý zosmiešňuje cirkevné a spoločenské neduhy a kladie dôraz na radosť zo života a vzdelanie.

6. Erasmus Rotterdamský – Chvála bláznivosti – Satira kritizujúca cirkev, ľudské chyby a spoločenské problémy. Erasmus obhajuje rozum, vzdelanie a morálku.

7. Niccolò Machiavelli – Vladár (Il Principe) – Politický traktát o vládnutí, ktorý analyzuje moc a stratégie, ako ju udržať. Dielo je často považované za základ moderného politického myslenia.

8. Thomas More – Utópia – Dielo, ktoré opisuje ideálnu spoločnosť, kde vládne spravodlivosť a rovnosť. Kritizuje súčasné spoločenské neduhy a zároveň ponúka obraz dokonalého štátu.

9. William Shakespeare – Hamlet, Romeo a Júlia, Macbeth – Dramatik a básnik, ktorého hry sa venujú hlbokým ľudským otázkam, ako sú láska, moc, zrada, smrť a ambície.

10. Miguel de Cervantes – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – Román o rytierovi, ktorý sníva o hrdinstve v časoch, keď rytierstvo už zaniklo. Dielo je humoristické, no zároveň reflektuje zmeny v spoločnosti.

Tieto diela sú kľúčové pre rozvoj literatúry a filozofie, pretože kládli dôraz na hodnotu jednotlivca, jeho vzdelanie a kritické myslenie.

1. Dante Alighieri – Božská komédia – Epická báseň zobrazujúca putovanie cez peklo, očistec a raj, ktorá ovplyvnila literatúru a filozofiu na stáročia.

2. Giovanni Boccaccio – Dekameron – Zbierka 100 noviel, ktoré rozprávajú skupiny ľudí unikajúcich pred morom. Dielo sa venuje ľudským túžbam, vášňam a spoločenským otázkam.

3. Francesco Petrarca – Sonety pre Lauru – Básnická zbierka, ktorá oslavuje krásu a lásku k idealizovanej žene, predstavuje rozvoj sonetu a lyrickej poézie.

4. Geoffrey Chaucer – Canterburské poviedky – Anglické dielo o skupine pútnikov, ktorí si počas cesty rozprávajú príbehy. Dielo zachytáva rôzne sociálne vrstvy a kritizuje stredovekú spoločnosť.

5. François Rabelais – Gargantua a Pantagruel – Satirický román o obroch, ktorý zosmiešňuje cirkevné a spoločenské neduhy a kladie dôraz na radosť zo života a vzdelanie.

6. Erasmus Rotterdamský – Chvála bláznivosti – Satira kritizujúca cirkev, ľudské chyby a spoločenské problémy. Erasmus obhajuje rozum, vzdelanie a morálku.

7. Niccolò Machiavelli – Vladár (Il Principe) – Politický traktát o vládnutí, ktorý analyzuje moc a stratégie, ako ju udržať. Dielo je často považované za základ moderného politického myslenia.

8. Thomas More – Utópia – Dielo, ktoré opisuje ideálnu spoločnosť, kde vládne spravodlivosť a rovnosť. Kritizuje súčasné spoločenské neduhy a zároveň ponúka obraz dokonalého štátu.

9. William Shakespeare – Hamlet, Romeo a Júlia, Macbeth – Dramatik a básnik, ktorého hry sa venujú hlbokým ľudským otázkam, ako sú láska, moc, zrada, smrť a ambície.

10. Miguel de Cervantes – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – Román o rytierovi, ktorý sníva o hrdinstve v časoch, keď rytierstvo už zaniklo. Dielo je humoristické, no zároveň reflektuje zmeny v spoločnosti.

Tieto diela sú kľúčové pre rozvoj literatúry a filozofie, pretože kládli dôraz na hodnotu jednotlivca, jeho vzdelanie a kritické myslenie.

Rozprávač ktorý rozpráva o niekom inom/cudzí príbeh (On-rozprávanie)

1. John Milton – Stratený raj – Epický básnický epos o páde anjelov a vyhnaní Adama a Evy z raja.

2. Pedro Calderón de la Barca – Život je sen – Dráma, ktorá skúma otázky osudu, slobody a ilúzie života.

3. Torquato Tasso – Oslobodený Jeruzalem – Epická báseň o križiackych výpravách s dôrazom na česť a náboženské ideály.

4. Jan Amos Komenský – Labyrint světa a ráj srdce – Alegorické dielo skúmajúce ľudskú márnosť a cestu k vnútornému pokoju.

5. Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen – Simplicius Simplicissimus – Román o putovaní jednoduchého človeka počas Tridsaťročnej vojny, plný kritiky a satiry.

Tieto diela zobrazujú hlboké duchovné dilemy a často poukazujú na pomíjivosť života a hľadanie vyššieho zmyslu.

1. Molière – Lakomec, Tartuffe – Francúzske komédie, ktoré satirizujú ľudské neduhy ako lakomstvo či pokrytectvo.

2. Jean Racine – Faidra – Tragédia inšpirovaná antickou mytológiou, ktorá sa zameriava na osudovosť a vášeň.

3. Pierre Corneille – Cid – Dráma o cti a konflikte medzi láskou a povinnosťou.

4. Daniel Defoe – Robinson Crusoe – Príbeh o prežití a rozume na opustenom ostrove, kde sa prejavuje individualizmus a ľudská vytrvalosť.

5. Jonathan Swift – Gulliverove cesty – Satirický román, ktorý kritizuje spoločnosť, politiku a ľudské chyby.

Tieto diela často vyzdvihujú rozum a morálku, pričom kritizujú nedostatky spoločnosti.

The Bell Jar- Sylvia Plath

grécka lit. - odysea

sumerska lit. - epos o gilgamešovi

1. Erich Maria Remarque – Na západe nič nové – Román o nezmyselnosti vojny, ktorý vykresľuje trpké zážitky vojakov z 1. svetovej vojny.

2. Franz Kafka – Proces, Zámok – Existenciálne romány s absurdnými situáciami, ktoré reflektujú pocit odcudzenia a bezmocnosti.

3. Virginia Woolf – Pani Dallowayová – Psychologický román, ktorý využíva techniku prúdu vedomia na zachytenie vnútorného sveta postáv.

4. James Joyce – Odysseus – Experimentálny román, ktorý sleduje jeden deň v živote hlavných postáv a prepracováva tradičné rozprávanie.

5. Romain Rolland – Peter a Lucia – Novela o láske dvoch mladých ľudí počas vojny, kritizuje brutalitu konfliktu.

6. Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války – Satirický román, ktorý zosmiešňuje absurdity vojenského života a byrokracie.

7. Antoine de Saint-Exupéry – Nočný let – Poetický román o hrdinstve a samote letcov.

8. Ernest Hemingway – Zbohom zbraniam – Román o láske a strate počas vojny, typický pre Hemingwayov jednoduchý štýl a úsporný jazyk.

9. F. Scott Fitzgerald – Veľký Gatsby – Román, ktorý zachytáva prázdnotu a ilúzie amerického sna v 20. rokoch.

10. George Orwell – Na pleciach obrov – Eseje a sociálne kritiky, ktoré reflektujú Orwellovu angažovanosť voči spoločenským nespravodlivostiam.

Tieto diela vyjadrujú pocity dezilúzie, hľadajú zmysel v chaose doby a zároveň predstavujú významné inovácie v literárnom štýle.