Túto knižku by som odporučila tým, ktorí majú radi dobrodružtvá.

Odporúča TAMARA HLADILOVÁ

Lenka Dorčiaková 5.A

"Zhltla" som ju v kníhkupectve celú naraz za cca 2 hodiny, lebo je tenká aj malá rozmerovo.

Trieda 7.A vo fiktívnom dánskom mestečku sa vracia v septembri do školy. Až na jedného žiaka, ktorý namiesto toho vylezie na strom a odmieta zísť a vyhlasuje, že v živote nič nemá zmysel. Jeho spolužiaci vymyslia plán, ako ho presvedčiť o opaku - zhromaždením vecí, ktoré zmysel majú. Môže to znieť zo začiatku veľmi milo, no čím viac sa hromada predmetov, ktoré pre deti majú hlbokú hodnotu zväčšuje, tým je príbeh temnejší a v istých častiach aj dosť morbídny.

Dôraz je kladený na samotné dianie, takže o postavách sa nedozvedáme veľa z ich osobného života, iba základné, potrebné informácie. Ale v tomto prípade to ani nebolo veľmi potrebné.

Určite odporúčam každému, kto má rád krátke, ale zato obohacujúce a naozaj zaujímavé knihy a nebojí sa menších morbídnych momentov.

Veronika Pavlechová

13-ročného chlapca Conora trápi každú noc nočná mora. Jeho mama trpí rakovinou a otec žije so svojou druhou rodinou na opačnej strane Atlantiku. Navyše ho v snoch začne navštevovať netvor v podobe tisu, ktorý stojí na kopci za ich domom a tvrdí, že chce počuť od Conora pravdu. Čo tým myslí? A je to naozaj iba sen?

Pri čítaní som sa vedela vžiť do deja a dobre sa mi čítal priamočiary, ale zaujímavý štýl autora. A téma sa ma naozaj hlboko dotkla.

Ešte taká zaujímavosť z prekladu: v origináli sa dielo volá The monster calls, čiže voľne preložené Volanie netvora, ale neviem, prečo sa prekladateľ rozhodol názov zmeniť na Sedem minút po polnoci (ale osobne mi to veľmi neprekážalo).

Odporúča Veronika Pavlechová

Okolo seba vidí biele steny a sestričky.

Nevedela ako sa volá, kto je a prečo okolo nej nie je jej rodina ju zarmútilo. Prišiel lekár do miestnosti a zrazu každá sestrička bola ticho. Ale Mia sa nevedela sústrediť, pretože v telke išli KARDASHIANKY.
O pár minút dostala telefón po tom ako odišiel lekár. V telefóne mala svoje meno ako "Krásavica Mia." O pár dní musela nemocnicu opustiť aj napriek tomu, že nevedela kde býva, no zákon bol nekompromisný.

A tu sa začala pátračka, kto je Mia. V kabelke si našla kľuč od svojho domu, a odviezla sa doň a vstúpila.

Jej život akoby neexistoval.

Zistí Mia kto je alebo sa vzdá ?

Nájde svoju osudovú lásku?

Tato kniha je román. Odporúčam ju každému, kto veľa času strávi na sociálnych sieťach. Odporúčam každému dievčaťu, ktoré má od 10 do 13 rokov.

odporúča : SIMONA LENGYELOVÁ

Jeden večer sa s mamou pohádali a Tegan utečie v snehovej fujavici z domu do múzea Thomasa Edisona. Myslela si, že bude mať čas na premýšľanie, no opak bol pravdou. Do múzeá prešiel chlapec, ktorý je hviezdou celej školy a volá sa MAC DURANT. V škole je vždy sebavedomý, no teraz Tegan žiada o pomoc.

Pomôže mu Tegan ?

No jasné, ktoré dievča by nepomohlo MAC. Má na ruke krv. V Teganinej hlave idú strašidelné obrazy ako sa mu to mohlo stať.

Tegan zisti, že Mac v škole nie je skutočný, takže obidvaja odhodia masky pred sebou.

Prebehne iskra medzi nimi alebo nie ?

odporúča : SIMONA LENGYELOVÁ

Bude žiť normálny život ?

Neodporúčam deťom, ktoré majú citlivú povahu. Neodporúčam deťom pod 12 rokov.

odporúča : SIMONA LENGYELOVÁ

Hlavná predstaviteľka -Anka, odchádza nerada, ale je pasívna, pretože vie, že nemá na výber.

Kniha je zaujímavá, čitateľ si však musí akoby sám pospájať historické súvislosti. Zároveň je však bohatá na opisy vnútorného rozpoloženia postáv. Odporúčam každému, koho zaujíma história, ale zároveň ňou nechce byť počas čítania úplne pohltený.

Odporúča: Jana Krajanová

Viac si prečítajte sami :)

Lenka Dorčiaková 5.A

Dejom nás sprevádza pätica hlavných postáv: človek, ktorému sa obchod prepadol pod zem, bájna alkonosta - posledná svojho druhu, rusalka s krvou na rukách, lesný mužík hľadajúci čarovné predmety a besomar, ktorý ušiel do sveta ľudí. Občas sa im popod nohy pletie aj istý čierny kocúr. Nečakané podmienky spoja tieto postavy, z ktorých každá niečo hľadá. Na konci ich spoločnej púte do podsvetia možno objavia aj veci, ktoré nečakali...

Autorka nesklamala ani napriek vysokým očakávaniam, ktoré som si nastavila podľa Dcéry zimy. Pútavý štýl písania, dobre vybudovaný fantastický svet, zaujímavé postavy, ktoré si obľúbite a dynamické vzťahy medzi nimi a slovanská mytológia - Syn podsvetia to všetko má.

Odporúča Veronika Pavlechová :)

Čo všetko sa môže stať, keď sa zvedavá dostihová kobyla Paras zatúla cez otvorené dvierka svojho boxu do ulíc Paríža? V skratke - stretne mnohých ďalších živočíchov, z ktorých každý má svoje trápenia aj radosti a spojí ich priateľstvo.

Táto kniha ponúka únik z reality, dej plynul pokojne a nikam sa nenáhlil. Mne to nevadilo, ale možno by to niektorým čitateľom prišlo miestami nudné. Je však jedna vec, o ktorej by som vedela povedať niečo negatívne. Ako človek, ktorý číta pred spaním a väčšinou po celých kapitolách som si nemohla nevšimnúť, že v tejto knihe sú kapitoly naozaj dlhé :D

Zvieracie postavy s ľudskými vlastnosťami a zmýšľaním mi okamžite navodili pocit bájky, no zatiaľčo v bájkach sú často postavy, ktoré symbolizujú nejakú konkrétnu negatívnu vlastnosť, v Tulákoch v Paríži neboli čisto kladné a čisto záporné postavy. Každá postava mala svoje chyby a postavy sa navzájom spriatelili práve preto, že prijali chyby tých druhých.

Odporúča Veronika Pavlechová :)

Keď Fiona vášnivá fotografka, vyhrala 14 dňový fotografický pobyt v Tokiu, je od šťastia celá bez seba. Je to pre ňu úžasná príležitosť a jej životný cieľ. Lenže pri príchode do Tokia zistí, že jej mentorom bude jej bývalý profesor Gabe, ktorý jej zlomil srdce, znížil jej sebavedomie.

Ich spoločne strávený čas je pre oboch ako keby za trest. Gabe dáva Fione poriadne vyžrať, že je tu s ním, pretože Gabe by rád bol s Jumi, do ktorej je zamilovaný.

Fionu našťastie s otvorenou náručou príjmu tri generácie miestnych žien a zasvätia ju do tajov prípravy japonského čajového obradu. A kým Fiona spoznáva Tokio , Gabe začína zisťovať ,že mu už až tak neprekáža prítomnosť Fiony, ale naopak je mu veľmi prijemná. Myslíte si, že Gabe sa odváži povedať čo k nej cíti, alebo Fionu navždy stratí?

Túto knižku odporúčam všetkým vekovým kategóriám, pretože je to veľmi romantický a pekný príbeh na leto, ktorý vás nabudí hľadať tú pravú lásku.

Odporúča: SIMONA LENGYELOVÁ

Najprv sa tvári ako čisté fantasy, no čím ďalej, tým je romantickejšia a nechýba ani správne zapletená záhada a záporak. Príbeh aj postavy sú dobre premyslené. Väčšina deja prebieha na škole mágie a hlavná postava je vyvolený, no nenechajte sa odradiť tým, že počas prvých zopár kapitoliek kniha môže pôsobiť podobne Harrymu Potterovi.

Príbeh je písaný v ja-rozprávaní z pohľadu rozličných postáv, čo poskytlo dobrú možnosť pochopiť aj iné postavy okrem hlavnej a teda si ich aj obľúbiť. Autorka má tiež príjemný zmysel pre humor, takže sa neraz pri čítaní pousmejete.

Už sa neviem dočkať chvíle, kedy budem vlastniť aj 2. a 3. časť tejto knižky :)

Čitateľom, ktorí majú radi magické svety spojené s romantickými zápletkami odporúča Veronika Pavlechová :)

Príbeh jedenásť ročnej Milady sa odohráva v rou 1942-1945 v malej dedinke Lidice.Jej celkom pokojný a ničím nerušený život zmenil jediný buchot na dvere a nasledné hlasné zvuky ťažkých čižiem nacistickej uniformy. Násilne ich vysťahovali z ich domu oddelili od otca a brata a priniesli do školy kde prežili tri dlhočizné dni v hlade v špine a smútku. Počas týcht troch dní vyberali z davu svetlovlasé a svetlooké ženy od desať do dvadsať rokov. Medzi ne patrila aj Milada.Robili im lekárske testy, merali vzdialenosť očí, a skúmali farbu vlasov. Na druhý deň im oznámili, že idú na prácu na východ, a že deti pôjdu v autobuse, aby to bolo pohodlnejšie. Takže Miladu odtrhli od svojej mamy a milujúcej babičky a naložili do autobusu. Vtedy ešte netušila, že babičku videla naposledy. V autobuse bola iba ona a žiadne iné deti. Po dlhej a únavnej ceste sa ocitla v detskom tábore Lebensborn v Poľsku. Tu strávi dlhý čas vo veľmi prísnej výchove. Nemôže hovoriť svojím rodným jazykom a tak sa so sebou rozpráva aspoň v noci, aby nezabudla kto vlastne je. Neskôr si ju adoptuje rodina esesáckeho veliteľa. Tu strávi čas až do konca vojny. Zažije tu toho naozaj veľa. A raz počas jednej prechadzky v lese zbadá plot.... a svoju matku.

Lidice v roku 1942 prepadla početná jednotka nacistov. Vypráznili všetky domy. Ženy oddelili od mužov starších ako 15 rokov a odniesli do základnej školy a odtiaľ do koncentračných táborov. Ženy, ktoré prežili sa až po vojne dozvedeli čo sa stalo ich mužom. Odniesli ich na čistinu v lese kde už boli pripravené madrace pred, ktoré ich postavili(aby sa nenašli guľky po streľbe a vykonali hromadnú popravu a masový hrob. Dôvod tejto poravy bol,že po veľmi urýchlenom procese pátrania nemecký vyšetrovateia zistili, že atentát v roku 1942 na Heydricha spáchala skupina parašutistov z Lidíc. Po vojne sa ukázalo že v skupine atentátnikov nebol ani jeden z Lidíc a tým pádom bola poprava zbytočná.

Ja určite odporúčam knihu pre každého milovníka 2. svetovej vojny. Mne sa veľmi páčila a uvedomila som si ako príliš dobre sa máme.

odporúča: Mirolava Švecová

Violu aj s jej rodinou v roku 1943 presťahovali z ich krásneho bytu do plesnivej garzonky. Bolo to tažké no oproti tomu čo ju ešte čakalo to bola vila.V roku 1944 ich znovu vysťahovali a premiestnili do geta na okraji mesta. Tu pobudi v hrozných podmienkach špiny,biedy a chorôb niekoľko týždňov. Potom dostali príkaz na odchod. Oviezli ich do nedalekej budovy kde zostali celé tri dni.Počas týchto troch dní sa ozývali neskutočné výkriký žien ktoré vo vedlajšej miestnosti znásilňovali esesácky dozorcovia. Violu pred týmto zachránila jej matka, ktorá ju zamazala sadzami,aby vyzerala odpudivo. O tri dni ich naložili na transport nevediac kam idú. Boli tam niekoľko dní a mali nedostatok vody. Bol jún a bolo strašne horúco a spojením s zápachmi výkalov to bolo neznesiteľné. Po vystúpení v Auschwizi ju čakala selekcia. Oddelili ju od svojho otca a s matkou vykročila pred Mengeleho, ktorý rozdeloval ľudí na pravú a ľavú stranu. Pôvodne ich nasmeroval vľavo no potom sa zahľadel na Violu, spýtal sa na vek a presmeroval ju vpravo. Neskôr zistila, že jej daroval život. Tie strany rozdelovali ľudí na život a do plynu.V Auschwizi sa ju pokúsil Mengele sterilizovať no nepodarilo sa mu to, pretože po vojne porodila 2 dievčatá. Po Auschwizi ju čakal Ravensbruck a Buchenwald. Zažila toho naozaj veľmi veľa no napriek tomu sa rozhodla sa nevzdať. Vydala sa mala 2 dievčatá. Po vojne prežil iba jej starší brat. Najstarší bol odvezený na prácu do Ruska a tam spáchal aj samovraždu. Jej otca aj mamu zabili v Auschwizi. Bol to zázrak, že prežila. Zomrela v roku 2016 ako 94 ročná.

Odpoúča: Miroslava Švecová

Priska,Anna a Ráchel chodili cez tie isté miesta, v tom istom čas prežili tie isté hrôzy 2. svetovej vojny, všetky tri boli v druhom stave a aj tak sa o sebe dozvedeli až po vojne.

Ked sa Slovenka Priska, Polka Ráchel a Češka Anna ocitli v tábore nemeckého konentračného tábora Auschwitz, všetky tri sa rozhodli ukryť svoj druhý stav a bojovať o nielen svoj život, ale aj o život svojich nenarodených bábätiek.

Spolu prežili koncentračný tábor Auschwitz 2 Birkenau, Mengeleho selekcie, továreň Freiberg kde Priska porodila svoju dcérku Hanu, dlhú cestu vlakom trvajúcu 18 dní kde porodila Ráchel svojho syna Marka,a koncentračný tábor Mauthausen, kde Anna porodila svoju dcéru Evu priamo pred bránou jedného z najobávanejších kocentačných táborov vôbec.

Ich životy boli poznačené až do smrti. Priska sa snažila svojej dcére ukázať všetky miesta, kde musela bojovať o život. Veľa cestovali a tiež jej veľa rozprávala o jej otcovi Tiborovi, ktorý vojnu neprežil.

Ráchel sa naopak nechcela vôbec vracať do minulosti a Markovi veľmi dlhú dobu odmietala čokoľvek povedať. Sám si spomína, ako sa v noci budil na to, že Ráchel chodila po byte a kontrolovala či majú dosť jedla a vždy si dopriala niekoľko dúškou vody.

Anna sa taktiež veľmi nechcela vracať v čase. No raz ked za ňou prišla jej dcérka, že ju v škole nazvali špinavou židovkou a oa nevie čo to je, tak jej všetko vyrozprávala čo sa stalo počas vojny. Ked jej povedala všetko jej dcéra prehlásila ,, Som hrdá na to,že som Židovka!".

Hana,Mark a Eva sa po prvýkrát stretli na počesť 65. výročia oslobodenia Mauthausenu. Spolu si vyrozprávali svoje príbehy, vdaka ktorým som mohla prečítať túto knižku.d