B: "Si nejaká premúdrelá"....

A: "Keď je moje meno (Ida) všade na stene, som sa aspoň pozrela, čo znamená...."

Sa Ida je východ a je to všetkým jasné.. lebo som to ja.... takže idete za mnou, ak chcete ísť von...." 

A máme poriešené, vedie pani učiteľka Berthotyová....ak chcete ísť von...a zvyšok.... ešte musíme poriešiť...

Boli sme tam cca hodinu ( do školy, po škole a späť), a to sme zbehli autom naspäť a teda naša Portugalka má zmysel pre humor- že nevie, kde sme Idku s kuframi nechali.....obehli sme prízemie obchodného domu a takmer po 10 minútach sme ju našli.....uuuuufffff....obchodné centrum obrovské....ale ešte si netrúfam odhadnúť veľkosť....bola noc....

A potom nám ešte vysvetľovala, ako sa metrom dostaneme na ubytovanie a do školy a takmer nás poslala na metro opačným smerom....ale overili sme si, či rozumieme a zistili sme, že asi áno a ona nás posiela naopak....

....rozhodli sme sa, že hotel nájdeme samé...v rámci doteraz preukázaných "výborných" orientačných schopností - radšej....a s menšími problémami sa to o cca 23,00 podarilo - čo Vám poviem....slabé značenie...stáli sme pred hotelom a nebol nikde nadpis ani názov...Nevadí, našťastie prišli "naši" Holanďania - naši Erasmus partneri - a pomohli nám dnu... ešte že máme tie online hodiny a Idka ich spoznala....sú úplne noví...oni menia ľudí na každú mobilitu....čo Vám poviem - iba dve Slovenky, jedna Chorvátka, jedna Fínka a jeden Ír sú skalní členovia nášho tímu...inak stále spoznávame nových ľudí....a potom, že orientuj sa v tom...

Dnešný cieľ Sintra, Cabo da Roca a Boca do Inferno ( Ústa Pekla), tak hádam si na nás nezgustnú, hoci medzinárodná cuisine je lákavá...tešíme sa. 

Síce myslím si, že život bez WiFi je pre niektorých peklo na Zemi, tak ale zvykajme si, vojna je vojna....disciplína a poriadok musí byť....

Takže už sme boli v strede a na najzápadnejšom bode Európy, už nám ostáva len sever, juh a východ....kedy pokračujeme????

Myslíte na nás, prosím....zatiaľ len obzeráme, zajtra makáme...

Dnes sme sa uchodili, zajtra sa usurfujeme, uvaríme - áno, zajtra sú halušky na programe, a pravdepodobne sa zase uchodíme, či???

Vyzerali chutne, ale nevieme, kedy je správny termín na oberanie, tak sme ich tam nechali....

Všimnite si aj tie kvety pod mandarinkovníkom....je to tu pestré....

Ďakujem, že ste to tak rýchlo zvládli...

Decká mali vyprážaný syr so šunkou, príloha ryža alebo špagety, šalát, polievka, ryžová kaša...zjedli a vyzerali spokojne....

My sme z technických príčin meškali na večeru, takže decká som nenafotila, a vzhľadom na všetky komplikácie a meškania, som bola taká hladná, že ani kolegov.....tiež vzorne zjedli... takže asi dnes všetkým chutilo...ďakujeme. 

Nemusí byť známy iba môj a Leenin manžel ako anonymní asistenti projektu...

Ale tak naštartovali sme a išli sme večerať a užívať si privítaciu párty...

Tvrdá disciplína - chýba WiFi, chýba soľ v čipsoch a popcorne, závesy na sprchách na intrákoch....čo nás ešte čaká?????

Nebojte, máme aj zemiaky a cibuľku, ale tie idú autom - teda aspoň dúfame v to....

P.S.: Naši kolegovia sa pri raňajkách zľakli, že už to balíme, však žiadna sranda to tu nie je....ale nie, my bojujeme ďalej...

Držte nám palce, dnes varíme...

A: "Jani, však sa chyť"....(aby som nespadla v preplnenom vlaku...Idka je starostlivá)

B: " Si si istá? Ja radšej skúsim nespadnúť bez zastavenia vlaku..." 

Jani, veď ladí s našimi farbami - červená sukňa, červený kufor, červená kabelka, tak aj červený držiak vo vlaku je určite pre nás...

Perlička 2: 

A: "I can see a sea" ...(vidím more...)

B: "No"

C: "Ocean???"

B: " No"...

Nastáva stav zdesenia, však je to voda, či????

A: " Hmmmmmm" .....

C: " Hmmmmmm"....

B: " River"....rieka

A a C si vydýchli - áno, bola to voda....ufff sme sa normálne s Idkou zľakli...

Náš ranný rozhovor vo vlaku s portugalskou kolegynkou....

Čo dodať - mozgy ešte ležia v posteli, ale telá už musia pracovať....

Ktorí z nás sú ľaváci???

No... a potom....TO už príde....

Najväčšia dilema týchto aktivít...aspoň pre mňa...mali sme si vybrať prednú a zadnú nohu. Ja mám predsa ľavú a pravú ....pomooooooc...alebo je zo mňa už nejaké zvieratko...o čom neviem????

Ale nie, žartujem, ale v každom prípade to je  pre mňa náročnejšie spoľahnúť sa na silu iba jednej nohy....

Reálne kvôli sile vetra a vĺn sme chodili po jednom....

Odviedli Ťa...áno odviedli....inštruktor niesol dosku, a my sme sa cítili ako zvieratká (precvičovanie prednej a zadnej nohy mi dáva ešte väčší zmysel)... zvieratká na vodítku s trošku väčšou rúčkou, ktoré museli nasledovať - keď si nestíhal, tak Ťa inštruktor potiahol- vodítko na nohe-čistá zábava....aspoň asi pre mňa, skôr narodenú ... a potom som zistila, že nie len pre mňa...

Naša fínska kolegynka, nie Leena, chytila naozaj veľké vlny, vtedy je povel "DIVE" - musíš sa ponoriť, resp. skočiť šípku do vlny a v princípe sa dostať pod ňu, inak Ťa to slušne "operie" a "vyfacká"...., takže Kati po viacnásobnom "DIVE" mala pocit, že tam asi "DIE" - zomrie... hold bola to naozaj makačka... v angličtine pekná slovná hračka, preto to tam pcháme- páči sa Vám? Mne mooooc...

Decká si to užívali...ako čoskoro uvidíte. 

Evka to skúsila raz, ja dvakrát, potom sme prenechali miesto našim budúcim surfujúcim hviezdam....

Idka, ako dvorný fotograf, si už teraz požiadala, že bude chcieť autogramy, keď budú slávni....

Surfovanie je super, ale za desať minút to JA určite nedám....potrebovala by som menšie vlny a viac času sa s tým pohrať....

Tu na to dnes až tak priestor nebol, taaaakže....

Ja si užívam more a vlny....more malo cca 15 stupňov, ale teda v neopréne to bolo fakt suuuuper....

P.S. : Zubácka, po pár kozmetických úpravách z toho môže byť aj "zubáč"....videli ste už rybu, ktorá by vo vode plávala na doske????? Na voľno je to prirodzenejšie....aj toto je URČITE dôvod, prečo mi to nešlo....

Rodné priezvisko Mrázová.....do prkínka, čo by som si vymyslela????? Ešteže som Zubácka, uffff....

Kto hľadá, výhovorku si nájde....

Dnes som bola polienko, ešteže drevo pláva na vode a nie pod vodou.....nevadí, bolo to úžasné....

A pokračujeme ďalej.....takže opratí a vyfackaní ideme variť.....radšej spať .....ja už mám dosť....voda ma zmorila....

Poooozor, vstyk a hľadaj si nové miesto. Musíte sa miešať, aby ste sa spoznávali.  

Pravidlo je jasné...pri každom stole každá národnosť, v rámci možností....

Ale aspoň sme sa dozvedeli zopár noviniek, aspoň pri mojom stole....porovnávanie rôznych národných zvykov bola hlavná téma....a nasmiali sme sa hojne....

Takže večer som ich zvládla pochváliť len rodičom, teraz aj verejne. 

Decká, klobúk (alebo kuchárske čapice???) dole - boli ste naozaj úžasní, s pani učiteľkou Berthotyovou sme na Vás naozaj pyšné. 

Naozaj ste reprezentovali našu školu v grandióznom štýle. Vieme, že ste si to poctivo na Slovensku odtrénovali, ale premiéra bola na 200 percent. 

Patrí Vám moja úcta....ste tu najmladší a zvládli ste na jednotku s dvesto hviezdičkami - všetko čerstvé, žiadne polotovary....naozaj klobúk dole. 

Pár dôležitých slovíčok patrilo našim žiakom - ĎAKUJEME - a môžeme pokračovať....

P.S: Vpravo hore je moja obľúbená, naozaj sú pracovne úžasné zladení...každý vedel, čo má robiť....suuuupeeeer!

Pracovali sme v tej malej kuchynke, ale aj kade tade po okolí....aby sme sa vošli....

Portugalca sme našli iba raz pri sporáku v zelenom tričku a Holanďanov sme ani nenašli....vľavo hore a dolu v strede sme v exteriéri...na škrabanie zemiakov stačili aj schody....

A pikoška...vybalili sme si svoje náradičko a prišiel Ír, že aha škrabky, jéééj, supeeer....Idka mu to rýchlo vysvetlila, že môj zlatý....slovenské, vlastné....požičiame, až keď skončíme MY....a požičali sme....lebo zemiaky sa ťažko čistia s nožom, ale až za chvíľku...

Írsko - zemiakové placky (bez korenín) a praženica

Chorvátsko- čevapi - čevabčiči, ajvar a žemle

Fínsko - Mokapavat-čokoládový koláč

Holandsko - Spectaculas-druh perníka

Slovensko - Halušky s ovčou bryndzou, slaninkou a jarnou cibuľkou....

Všetko všetkým chutilo, ochutnali sme z každého rožku trošku...mňaaaaam. 

Tá horná fotečka sa mi páči veľmi....a o čom sme sa bavili???? Kedy si zase spolu navaríme, ale nie....žartujem....boli sme šťastní, že sme to zvládli a že sme spolu...

Dnes sme zlomili svoj portugalský rekord, prišli sme na hotel za svetla...nie, nie o štvrtej, nie sme vo Fínsku....ale už pred 21,00....akože vzdali sme sa večere v škole....keď sme si predstavili hodinovú, možno hodinu a pol cestu hore dole, radšej hladní, ale už za svetla doma..... 

Rodičia nebojte, žiaci išli pod vojenským dozorom vzorne do školy....

A myslíte, že sme boli hladní ????...po dnešnom festivale jedla....nie, neboli, ale lepšie to vyzerá, že aká obeta....nie, sme plné ako sudy...a šťastné, že sme sa dokotúľali do hotela....hotel je hore  kopcom....a valiť plný sud hore kopcom, to Vám bola taká drina na záver dňa....

Ale tak unavení, ale šťastní...a potom, že prečo píšem padlet až ráno.....keď som sa večer tretí krát zobudila, že mi mobil vypadol z ruky na tvár...aj ja som išla do hajan...máme Vás radi, posielame info, ale aj spinkať treba....pá

Takže baby - sme na pozore....môže tu poletovať drak...

Kto vidí sochu Krista? - podobná ako v Rio do Janeiro...už ju vidíte????

A keďže to bol jeden z mála tieňov na námestí, aj sme si tam chvíľku posedeli....

Spoločná fotka....a ideme ďalej.  

Už pri stave počtov ľudí na hornom obrázku sme mali vysoko obmedzený osobný priestor a oni nás ešte dotlačili. 

Unavení, ubehaní, dopotení, telo na telo.....sardinky v konzerve.

Víťazi pokladovky mali sardinky za odmenu...my teraz neviem opísať, za čo to bolo....

Otázka dňa....sardinky v oleji alebo vo vlastnej šťave????? Aby sme vedeli využiť ďalej..."Iba" pol hodiny sme sa poškvarili...

Taktiež tesané do mramoru....

Neviem, ktorá technika bola náročnejšia, ale všetky diela boli nádherné....úžasné...náročné opísať slovami....

Je rozdelená na 4 stupne: 

1, škôlka 3 až 7 rokov

2, základná škola 1. stupeň  7 až 10 rokov učia sa iba portugalčinu, matematiku a štúdium životného prostredia

3, základná škola 2. a 3. stupeň - viac predmetov aj so širším zameraním.

4, ďalšie vzdelávanie - naša stredná škola, ale asi gymnaziálneho smeru....majú 4 základné predmety - Vedy a Technológie, Socioekonomické vedy, Jazyky a Humanitárne predmety, Vizuálne umenia. Okrem toho majú žiaci možnosť študovať ďalšie profesijne-orientované kurzy....

Na prijatie na univerzitu musíte urobiť záverečné skúšky aspoň na 50 percent. 

Takže kto ide študovať do Portugalska???

Vzhľadom na fakt, že je to internátna škola, je tu veľa pomocného personálu a samozrejme vojaci. Deti sú už od 10 rokov na internáte....oni tým žijú, pre nás je to nepochopiteľné. V desiatich rokoch vidieť rodičov iba v stredu na večeru a cez víkend....zvláštne neprirodzené...my sme inak vychovávaní. 

Triedy sú v troch budovách a zvyšok hodín je v okolitých budovách zameraných na rôzne aktivity, hlavne športové....

Ja som pochopila, že deti počas prestávok musia opustiť triedu a zavrieť dvere a na zazvonenie sa nastúpia pred triedu do pozoru, vedúci žiak podá pri príchode učiteľovi hlásenie a spolu vstupujú do triedy...

Zaujímavé....nezavedieme to aj u nás? Mnoho problémov by sa možno poriešilo...len žartujem....

Najlepšieho žiaka vyberajú učitelia spoločne, a keď nepredvádza očakávané výsledky, tak ho jednoducho vymenia. Čo sme si všimli, títo žiaci majú pri niektorých aktivitách inú farbu oblečenia oproti ostatným žiakom, napríklad pri jazdení na koni....vedúci žiak má hnedé nohavice a ostatní ich majú čierne...

Ešte keď sme pri téme oblečenia, veľmi nás prekvapil fakt, že malé žiačky sme videli aj sukničkách a veľké dievčatá iba v nohaviciach. 

Mária nám vysvetlila, že do 10 rokov sú sukne povolené, lebo žiaci nemajú ešte vojenskú prípravu. Od 10 rokov začínajú vojenskú prípravu a tam sú sukne zakázané....nepraktické na pochodovanie...

A zažili sme ešte jednu obrovskú poctu....pán riaditeľ nás po spoločnej fotke pozval k sebe do kancelárie...."na koberček"...všetci sme boli v pozore...čo môžeme, čo je vhodné a čo nie....zasmiali by ste sa zchuti....ako prváci prvý deň v škole, a teda to sme tam už zopár dní strávili....

Zvládli sme to....je prirodzená autorita, zároveň však pôsobil veľmi milo a ľudsky... poďakoval nám, že sme vymysleli a pracujeme na projekte a bol by rád, kebyže v ňom pokračujeme....

Keď sme vyšli z riaditeľne,  všetci sme zhodnotili, že buď budeme pokračovať v projekte alebo má Mária problém....je to výzva....život je výzva....uvidíme nakoľko jeho milý, láskavý pokyn zvládneme...teraz máme veeeľa práce s dokončením a uzavretím tohto projektu...čas ukáže všetko najlepšie, ale uznávame, že je tu nádherne, a je to celé akosi iné a aj preto zaujímavé...

Takže žiaci sa oblečú, v stajni sú už nachystané osedlané kone, učiteľ určí, kto berie ktorého koňa. Žiak/žiačka si ho sami vyberú zo stajne, odjazdia, umyjú koňa s vodou, vykefujú a vrátia späť do stajne...aj tí najmenší sa to učia už od malička... Každý podľa svojich možností, ale vraj to zvládajú na výbornú. 

Bežný školský deň je tu od 8,00 min. do 17,20, niektorí až do 18,20 okrem piatku. 

Poobede už majú šport, umenie, hudbu, atď....ale vždy učenie celý deň...od prvého ročníka... naši piataci by už boli na internáte...stále si to neviem predstaviť. 

A vy??? Čo vy na to? 

A mozog prudko vyskočil z postele a dobehol za mnou do kuchyne....

"Jani, čím dnes naplníme brušká....ideme ťahať kufre....cca 3500 krokov....2,5km....aké kalórie ideme páliť, keď nebude príjem?????? Pomooooooooc!!!"

Žeby ten pán vedľa????....nechcem ho obviňovať...kto bol, ten bol...dobrú chuť a na zdravie....prelašujme zásoby.... 

Jéééj...ryžové chlebíčky....jemne drvené...tak ale nebudeme si nič nahovárať....slúžili ako železná rezerva na všetky mobility....pôvodne ich bolo 10.....posledné....a posledná mobilita so žiakmi....dopadá na mňa nostalgia.

Keď sme sa v septembri dozvedeli, čo nás čaká....nechcelo sa nám veriť, že to je pravda ....a tadááá väčšina práce je za nami...už len dotiahnutie výstupov projektu   a napísanie záverečnej správy v Holandsku (ešte stále dosť práce)..... a je to za nami....prečo to tak utieklo????? Skoro ako naše raňajky z chladničky....

Bola tam aj taká motivačná prezentácia o dôležitosti prvkov v prírode a v živote človeka.

...my sme úspešne našli a skrotili jedného dinosaura....pozor! Už vychádza a prichádza k nám.... 

Nie celý ....iba baterky....takže neodišiel, ale zaspinkal....

Niektorí to vzdali.....

Takže komu udelíme titul pavúk tímu Slovensko????? ........Teoooooooo.....

Videli ste ho?  

Na záver nám ukázali aj celú choreografiu, ale to sme už nesmeli natočiť...

Sme nedýchali....

Aj pán riaditeľ sa tu zastavil, všetci do pozoru, hlásenie žiačky a makáme ďalej....

Všetky expozície boli naozaj úžasné....dal by sa tu v pohode stráviť aj celý deň, avšak my na to už nemáme čas, nám tu naplánovali iba dve hodiny...ešteeeee chceme!

Iba na kufre podaktorí, ale aj to nám stačilo....

A ako vyzeral náš odchod zo školy?????

Rýýýýýýýchlo....

O 14,30 sme prišli z ranného výletu, podpísali sme prezenčnú listinu, decká išli po kufre na internáty....5 minút....10 minút....15 minút.....nervozita nastupuje.....a už sú tu....kufre do auta a bežíme....

"Pani učiteľka,  utekáme hlavnou bránou, keďže už nemáme vstupové karty???"...prepočítavanie....nie, je tam teta...pustila nás....

A bežíme......chlapci boli prví, potom pani učiteľka.....dlho, dlho nič.....a potom dievčatá...ale nie, nebolo to také hrozné, držali do 50 metrov za nami, ale tak nemajú kondičku...prišli sme na metro, kúpili lístky, nasadli, presadli....potom sme prišli na letisko, stále sme nevedeli ani terminál, ani bránu, ale tak brácho na dráte prezistil....ideme na terminál 2....prebehli sme celú vstupnú halu, zakývali mušacím bagetkám (nedeľné foa paux).... 

A potom som sa už pýtala...musíme ísť autobusom na terminál 2... našli sme...previezli sa....prišli,  odvážili a prebalili kufre....výnimočne žiadna nadváha...my sme radšej na váhu neliezli....

Check in batožiny a bezpečnostná kontrola s minimálnymi problémami prešli....

A čakáme na bránu, ktorá ešte stále nesvietila na tabuli...

This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License.